Kde sa u vás vzala vášeň pre víno?
Môže za to láska. Asi desať rokov dozadu som prežila krátky, no intenzívny vzťah s mužom, ktorý mal k vínu veľmi blízko. A mne sa zapáčilo, ako o ňom rozprával. Niekde tam treba hľadať korene mojej vinárskej vášne. Nie som totiž z vinárskej rodiny.
Čo nasledovalo potom?
Doštudovala som Fakultu európskych štúdií a regionálneho rozvoja na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre a prihlásila som sa na Mendelovu univerzitu v moravskej obci Lednice – na trojročné bakalárske externé štúdium vinárstva a vinohradníctva. Popritom som pracovala, vediac, že chcem robiť s vínom.
Na začiatku ste sa ako somelierka venovali hodnoteniu a servírovaniu vín na odbornej úrovni. Ako ste sa prepracovali k vlastnej výrobe vína?
Foto: Drive Magazine
Spočiatku ma to ťahalo k somelierstvu a enológii, no potom to vo mne dozrelo. Povedala som si, prečo by som mala hodnotiť cudzie vína, keď môžem vyrábať vlastné. Cítila som, že potrebujem tvoriť. Prenajala som si vinohrad vo Vajnoroch a začala sa vínu venovať inak.
Komerčným smerom ste sa vydali v roku 2017, no až vlani ste sa odvážili predstaviť svoje produkty na festivale Nahé vína v Banskej Štiavnici. Neskôr ste sa prezentovali aj v Brne či Prahe. Nebáli ste sa konfrontácie?
Trochu možno áno, keďže naturálne vína majú aj veľa odporcov. Človek si na začiatku až tak neverí. Aj preto som šla najskôr do Banskej Štiavnice na festival naturálnych vín. Najprv som sa chcela dostať medzi rovnako naladených ľudí a spoznať ich názor. V istom zmysle si uľahčiť štart.
Ako to dopadlo?
Skvele, prijali ma veľkolepo. Nielen vinári, ale aj zákazníci. Chutilo im, čo mi dodalo sebavedomie. Rovnako ako neskoršia prezentácia v bratislavskom Sky Parku. Zhodou okolností sa konala na moje narodeniny, a tak to bol pre mňa darček navyše. Festival na pražskej Novoměstskej radnici bol už oveľa vyšší level, hovorilo sa po anglicky, ale dopadlo to dobre.
V máji očakávate narodenie potomka. Neobávate sa, že vám už na výrobu, tvorbu vína nezostane toľko času a energie, koľko si to vyžaduje?
Dúfam, že nie. Budem potrebovať viac pomoci, ale túžim v tom pokračovať. Aj partner je vinár, sme v tom spolu a spolu to nejako zvládneme. Ani tehotenstvo mi nezabránilo, aby som bola vo vinohrade takmer každý deň. Vinárstvo je moje i partnerovo hobby, pri jeho výrobe trávime veľa nášho partnerského času. Spoznali sme sa v čase, keď už mal každý z nás vlastné vinárstvo. A rozhodli sme sa, že to tak zostane.
Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Každý má vlastný názor, prístup i postupy. Ako sa vám darí nepohádať sa?
Jednoducho si do toho „nekecáme“. Rešpektujeme sa, vzájomne si vína obdivujeme.
Koľko fliaš ročne vyrobíte?
Začala som na zhruba troch tisíckach, ale z roka na rok – ako vína dozrievajú – by produkcia mala stúpať. Výroba vína je obrovskou školou trpezlivosti a pokory. No veľmi rada ju podstupujem, hoci aj ja viem byť náladová.
Čo vás na víne najviac fascinuje?
Rôznorodosť ročníkov. Pestovanie hrozna a výroba vína, to je vesmír premenlivosti. V prvom rade platí, že surovina je každý rok iná. Keď do nej nechcem zasahovať, musím uvažovať, ako sa k celému procesu postavím. Keďže do vína nepridávam nič, mám pomerne oklieštené možnosti. Je to skôr o tom, aký štýl a typ vína dokážem z daného hrozna vytvoriť v konkrétnom momente. Je to pre mňa i veľká škola, keďže sa zakaždým dozvedám mnohé aj o sebe samej. Verím, že to najlepšie sa v hrozne naakumulovalo ešte predtým, ako som k nemu pristúpila ja sama v pivnici.
O aké vína sa vlastne snažíte?
O spontánne, nenútené, živé a premenlivé. Naozaj sa snažím podčiarknuť krásu suroviny a do procesu zasahovať čo najmenej.
Kedysi ste vyrábali aj šípkové víno. Dokonca ste na túto tému napísali aj bakalársku prácu. Pokračujete i týmto smerom?
Už nie. Bolo to len také hranie, bez know-how, nádob, dostatku suroviny. Určite to však malo zmysel, lebo mi to otvorilo a ukázalo cestu, ako sa posunúť ďalej. Práve k naturálnym vínam. To je cesta, po ktorej túžim kráčať.
Nebojíte sa sklamania, že výsledný produkt nebude stáť za to?
Foto: Drive Magazine
To je riziko naturálneho vinárstva. Platí však, že každé víno si nájde svojho zákazníka. V určitom čase a v určitom priestore. Len netreba prestať hľadať a mať trpezlivosť.
Ako sa dnes na Slovensku darí naturálnym vínam, rozširujú sa rady ich fanúšikov?
Vo všeobecnosti pribúdajú malí vinári. Aj takí, ktorí robia moderné reduktívne vína. Aj takí ako ja, ktorí sa venujú tým nízkozásahovým. Ani jeden smer nie je zlý. Každý z nás pracuje iným spôsobom a s iným typom zákazníka.
Čomu sa venujete, keď nie je na programe dňa výroba vína?
Mám psa, chodím s ním na prechádzky. Kedysi som jazdila na koni, robila parkúr, no na to už nemám dostatok času. Možno sa však k tomu vrátim. Práca s koňmi ma neskutočne napĺňala.
Priznali ste, že máte rumunské korene. Môžete nám prezradiť viac?
Prababka pochádzala z Rumunska. Odtiaľ sa neskôr do Malaciek prisťahovala jej dcéra, moja babka. Kúpila tam jeden z najstarších domov v meste. Práve v jeho pivnici dnes vyrábam vína. Dom v Malackách je také naše rodinné sídlo, kde sa všetci stretávame.
ČO SÚ NATURÁLNE VÍNA?
Sú to vína, pri výrobe ktorých sa vinári spoliehajú viac na prírodu a tradičné postupy. Vznikajú s minimálnym technologickým zásahom a bez prídavných látok (s výnimkou síry). Pri ich pestovaní je zakázané používať okrem iného herbicídy, syntetické insekticídy aj syntetické hnojivá. Nie je povolená ani úprava kyselín a cukornatosti muštov.
