Po ostatnom ročníku Dakaru v januári ste zvažovali, či sa vyberiete na preteky aj ďalší rok. Mali ste pochybnosti. Zmenilo sa to?

Po poslednom Dakare som chcel dať zbohom nielen týmto pretekom, ale aj motorkám vo všeobecnosti. Hovoril som si, že v živote sú iné priority. Mám dve malé deti, ktorým sa nevenujem tak, ako by som chcel. Veľa cestujem, veľa času mi zaberá príprava a samotné preteky. Hneď po návrate z Dakaru som však začal znova kondične trénovať a došlo mi, že motorky sú môj život. Neviem si aktuálne predstaviť, že by som robil niečo iné. Znova som začal uvažovať o Dakare asi po dvoch mesiacoch a rozhodol som sa na preteky pripravovať ešte poctivejšie. Koronakríza mi však umožnila tráviť viac času s rodinou.

A bejegyzés megtekintése az Instagramon

Stefan Svitko (@stefansvitko) által megosztott bejegyzés, Jan 19., 2020, időpont: 8:42 (PST időzóna szerint)

Ako trávite posledné týždne?

Koronakríza ma v trénovaní, našťastie, neobmedzila, pretože mám svoju súkromnú trať, kde jazdím. Jej súčasťou je aj les, takže mám k dispozícii všetko potrebné. Moju trať môže využívať aj verejnosť. Chodia tam dospelí aj deti, no počas pandémie tam bolo minimálne množstvo jazdcov. Postupne pribúdajú. Zo začiatku som sa stránil ľudí, menej som sa stretával s priateľmi a zrušili sa všetky preteky, no po uvoľnení sa vraciame do normálnych koľají.

Vaša práca ani tréning nie sú len o jazde na motorke. Čo musí motokrosový pretekár robiť mimo trate, ak chce jazdiť a byť úspešný?

Jazda na motorke je špecifický šport. Tréning obsahuje takmer všetko od veslovania na trenažéri, cez posilňovanie, behanie až po bicyklovanie. Moja príprava je pestrá a pomôže mi každý druh pohybu. V zime sa venujem aj skialpinizmu. Cvičebné plány si zostavujem sám, celý život som bol samouk a naučil som sa, čo mi pomáha. Tento rok som začal spolupracovať s trénerom z Dolného Kubína, ktorý mi pomáha s technikou cvičenia a kondičným tréningom. Zároveň spĺňa aj úlohu fyzioterapeuta a pomáha mi odblokovať a uvoľniť problémové miesta, aby som získal celkovo lepšiu pohyblivosť.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Stefan Svitko (@stefansvitko), 21 Máj 2020 o 11:49 PDT

Vo svete sa organizujú rôzne motokrosové preteky. Prečo vás každý rok priťahuje práve Dakar?

Je to veľká a veľmi propagovaná súťaž. Vysielajú ju televízie, hovoria o nej médiá. Som trojnásobný majster Európy, získal som tretie miesto na majstrovstvách sveta, mám 20 titulov zo Slovenska v cross country a endure, ale to nestačí. Ľudia vás viac zaregistrujú na prestížnych pretekoch ako Dakar. Nie každý dokáže tieto preteky odjazdiť. Treba sa intenzívne pripravovať a vyžaduje si to aj veľa financií. Je to ťažká a nebezpečná súťaž, na ktorej skoro každý rok niekto umrie. Sú v tom však úplne iné emócie, preto to má pre každého pretekára niečo do seba.

V čase nášho rozhovoru ste ležali doma so zranenou nohou. Mávate zranenia často?

Posledné roky pribúdajú. Minulý rok som si počas sezóny trikrát narazil zápästie a zlomil ruku. Mal som niekoľkokrát zranené kolená. Nohu som si udrel počas pretekov v Česku v druhom kole a musel som ležať doma. Možno je to opotrebovaním alebo príliš veľkým zaťažením.

Veľa cestujete. Stíhate spoznávať miesta, na ktorých pretekáte?

Počas pretekov sa staráme hlavne o motorku a technické formality a sústredíme sa najmä na výkon. No kým som nezačal jazdiť na Dakare, nepoznal som poriadne ani naše Tatry. Naposledy, v januári, som mal na Dakare možnosť si lepšie obzrieť Saudskú Arábiu a tamojšie púšte sa mi veľmi páčili. Navštívil som tiež Bolíviu, kde sme pretekali v nadmorskej výške 4000 metrov. V rámci príprav som preto trénoval vo Vysokých Tatrách, chodieval som na turistiku, spával v horách. Vtedy som si uvedomil, čo všetko krásne máme doma a začal som sa o naše hory viac zaujímať. Bolívia ma však veľmi fascinovala premenlivosťou terénu. Nachádzal som sa v nadmorskej výške 300 metrov na úplnej rovine, no po ľavej strane som videl mohutné kopce so zasneženými vrcholmi.

Prečo ste sa rozhodli ostať žiť na severe Slovenska? Nikdy vás to neťahalo preč z Oravy?

S manželkou sme hľadali kompromis. Potreboval som mať po ruke svoju trať, ona chcela bývať blízko prírody v peknom prostredí. Výber padol na Vyšný Kubín. Nad nami je kopec Veľký Choč, je tu krásne prostredie a bývame tu viac ako sedem rokov. Som rád, že sa mi ju podarilo presvedčiť.

Aké máte plány na leto?

Aktuálne sa pripravujem na preteky. Chodí na ne so mnou aj moja rodina. Pripravujem sa aj na Serres Rally v Grécku. Aj tento rok asi spojíme príjemné s užitočným a rodina pôjde so mnou. Budeme mať k dispozícii hotel, bazén, príjemné teplo, takže to bude čiastočne aj dovolenka. Posledné dva roky sme dovolenkovali v Chorvátsku v našom obytnom karavane aj s manželkinými rodičmi, no ja aj tento čas využívam na tréning. Beriem si so sebou bicykel a športujem. Nie som typ človeka, ktorý by dokázal týždeň ležať na pláži. Musím sa hýbať. Keď nič nespravím, mám z toho zlé svedomie. V júli štartujú motokrosové preteky aj na Slovensku. Už dvadsiaty rok organizujem jedny u nás v Žaškove, takže sa venujem aj tomu. A v auguste sa možno znova vyberieme do Chorvátska.