Spojnica medzi západom a východom: Hodvábna cesta
Tajomná, starodávna obchodná cesta opradená legendami o skrytých pokladoch, stratených karavánach a potulných obchodníkoch. Hodvábna cesta od nepamäti lákala všetkých obchodníkov a dobrodruhov, ktorí od nej očakávali závratné bohatstvo.

Hoci vzácna látka prichádzala do Európy z Číny starodávnou cestou niekoľko storočí, výraz Hodvábna cesta (Seidenstrasse) prvýkrát použil v roku 1877 nemecký geograf a geológ Ferdinand von Richthofen. Na rozdiel od jej názvu sa však po Hodvábnej ceste neprevážal len hodváb, ale aj mnohé iné produkty vrátane korenia, drahých kameňov, zlata či pušného prachu.
V skutočnosti nejde o jednu konkrétnu cestu, ale o sieť niekoľkých obchodných ciest spájajúcich východnú a južnú Áziu s Európou a severnou Afrikou. Hlavná trasa vychádzala z čínskeho mesta Čchang-an (dnes Si-an) a viedla do Európy a Afriky cez Tun-chuang, Samarkand, Bucharu, Bagdad a Antiochiu (dnes Antakya). Hodvábna cesta nikdy nemala spevnený povrch ako rímske cesty. Mnohé z jej úsekov prechádzali opustenými, nepriateľskými oblasťami a preto sa potulní obchodníci vydávali v skupinách a najímali si „sprievodcov“ aby sa s tovarom dostali do cieľa. Obchodné vzťahy boli obojsmerné, to znamená, že karavány vozili tovar nielen z východu na západ, ale aj naopak.
Si-an
Foto: unsplash
Východiskový bod Hodvábnej cesty sa nachádza takmer 900 km juhozápadne od Pekingu. Jedno z najstarších miest v Číne, založené pred viac ako 3000 rokmi, ktoré je dnes domovom približne 12 miliónov ľudí. Dodnes sa zachoval 11 km dlhý mestský múr, na ktorom bola v 8. storočí postavená 13-poschodová pagoda. Kedysi to bolo cisárske sídlo pod názvom Čchang-an a v roku 1974 sa v oblasti našla slávna terakotová armáda, ktorá stráži hrob prvého čínskeho cisára.
Tun-chuang
Mesto na okraji púšte Gobi bolo dôležitou zastávkou pre karavany. Tu sa rozdeľuje Hodvádna cesta na severnú a južná trasu. Neďaleko sa v skalnej stene nachádzajú jaskyne Mo-kao, známe ako „Jaskyne tisícich Budhov“ so 45.000 štvorcovými metrami nástenných malieb a viac ako 2000 sochami. V tajnej dutine tu bola objavená najstaršia tlačená kniha na svete, Diamantová sútra z 11. mája 868.
Samarkand
Foto: unsplash
Je jedným z najdôležitejších miest „rozprávkového“ východu, ktoré hralo ústrednú úlohu v obchode na Hodvábnej ceste. Dnes je druhým najväčším mestom Uzbekistanu a kultúrnym centrom. Mesto staré takmer 3000 rokov so svojimi mešitami a bazármi trblietajúcimi sa tyrkysovou a zlatou farbou stále evokuje svet Tisíc a jednej noci. Ukrýva majstrovské diela islamskej architektúry ako Ulug Beg Madrasa, mauzóleum Gur-e Amir, mešita Bibi-Khanum a bazár Siob.
Antiochia
Foto: Shutterstock
Mesto kedysi známe ako „Kráľovná východu“, hralo významnú úlohu v obchode medzi západom a východom. Dnes je sídlom provincie Hatay v Turecku a na mape ho nájdete ako Antakyu. Mesto postavené na mieste stretávania sa najdôležitejších starovekých obchodných ciest bolo kedysi dôležitým prístavom, kde sa tovar prichádzajúci po Hodvábnej ceste nakladal na loď, ktorá sa preplavením rieky Orontes dostala do Stredozemného mora a odtiaľ do stredomorských krajín.
Čo prevážali obchodníci na Hodvábnej ceste?
Foto: Pixabay
Od západu na východ tento tovar predstavoval: kone, sedlá a jazdecké postroje, psy a iné zvieratá, kožušiny a zvieracie kože, hrozno, med, sklenený tovar, vlnené prikrývky, textílie, zlato a striebro, zbrane a brnenie.
Z východu na západ tovar zahŕňal: hodváb, čaj, farbivá, drahokamy, porcelán (taniere, misky, šálky, vázy), čierne korenie, škoricu, zázvor, lieky, parfumy, slonovinu, ryžu, papier, pušný prach.