Srdcom Tatier

Kľúčom k viacdňovej túre je ubytovanie, pretože na Slovensku môžete oficiálne stanovať len na povolených miestach. Dvojnásobne to platí o národných parkoch. Na voľne dostupné vysokotatranské štíty sa vychádza zväčša rovnakou trasou, akou sa aj schádza a túra trvá deväť či desať hodín. Vďaka chatám si však môžete dopriať aj dvoj či trojdňový okruh – Starý Smokovec (1010 m), Východná Vysoká (2429 m), Zbojnícka chata (1960 m), Priečne sedlo (2352 m), Téryho chata (2015 m), Starý Smokovec.

Ak by ste do tatranskej osady Starý Smokovec, vzdialenej od Popradu 13 kilometrov, dorazili v piatok, môžete ešte stihnúť malú rozcvičku pred náročným víkendom v podobe vyše dvoch hodín trvajúceho výstupu na Sliezsky dom (1670 m). Ubytovanie by ste mohli dostať aj bez toho, aby ste si ho museli vopred rezervovať, čo sa inak dôrazne odporúča na všetkých ostatných tatranských horských chatách.

Od Gerlachu k Lomničáku

Nocľah v horskom hoteli Sliezsky dom vám umožní vyraziť hneď v sobotu ráno na mimoriadne atraktívnu trasu. Po obídení Velického plesa sa vnoríte do vysokohorského terénu, kde môžete najmä zavčas rána vidieť na skalách väčšie skupiny kamzíkov. Dvojhodinovým stúpaním popod majestátny Gerlach (2655) sa dostanete k Poľskému hrebeňu (2200 m), kde si vďaka reťaziam vyskúšate trochu horolezectva. Na zdolanie Východnej Vysokej treba ďalšiu trištvrte hodinu. Naskytne sa vám z nej výhľad nielen na nádherné končiare, ale priamo pod sebou, v stámetrovej hĺbke uvidíte aj svoje ďalšie ubytovanie – Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline. Kým sa tam však dostanete, musíte sa nielen vrátiť na Poľský hrebeň a z neho klesnúť ďalších 150 výškových metrov nad Zamrznuté pleso, ale následne zase vystúpiť do sedla Prielom (2290 m). Až potom sa vám otvorí Veľká Studená dolina. K Zbojníckej chate je to z hrebeňa ešte asi hodina.

Na úvod prvého dňa výletu si užijete ešte jedno poriadne stúpanie. Zdolávanie Priečneho sedla zaberie aj vyše dve hodiny. Odmenou sú nádherné scenérie, pri troche šťastia začujete pískanie svišťov – jedného zo symbolov našich veľhôr.

Z Priečneho sedla budete už len zostupovať, a to Malou Studenou dolinou. Pri Téryho chate, ktorá stojí na dohľad od druhého miestneho najvyššieho končiara – Lomnického štítu (2634 m) – by ste mali byť do hodiny. Posledný úsek do Starého Smokovca si vyžiada zhruba tri hodiny. Keďže chodenia už môžete mať predsa len dosť, povzbudiť vás môže, že cestou na Hrebienok budete postupne míňať Zamovského, Reinerovu aj Bilíkovu chatu, kde sa môžete občerstviť.

V náručí dvojtisícoviek

Kým vo Vysokých Tatrách nedovoľuje mimoriadne členitý terén bežným turistom hrebeňové túry s návratom do východiskového bodu, Národný park Nízke Tatry je vďaka reliéfu a viacerým chatám či útulniam na hrebeňovky priam stvorený. Smútiť, samozrejme, nemusia ani tí, ktorí sa potrebujú vrátiť tam, odkiaľ vyrazili. Ak si za „základný tábor" vyberiete Tále, ležiace necelých 20 kilometrov od Brezna, môžete sa za dva dni pokochať najväčšími atrakciami pohoria.

Táľmi sa nazýval široký pás lúk. Vďaka okolitému prostrediu vyrástlo v lokalite vyhľadávané rekreačné stredisko. Z neho sa štvorhodinovým výstupom po žltej značke dostanete na vrch Dereše (2004 m), štvrtý najvyšší končiar Nízkych Tatier. Zhruba o trištvrte hodinu neskôr by ste mali zdolať aj tretí najvyšší nízkotatranský vrch – Chopok (2024 m), a o ďalšie dve hodiny najvyšší – Ďumbier (2043 m). „Dvojka" – Štiavnica (2025), stojí mimo turistických trás. Kopce Nízkych Tatier sú zväčša hôľne, no vrcholy Chopka a Ďumbiera tvoria mohutné skaliská a severné svahy Ďumbiera obľubujú aj horolezci. Keďže priamo k Chopku vedú lanovky, treba byť pripravený na zvýšený nápor návštevníkov.

K jaskyniam

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa eLeN_Zvolenská (@elen_zvolenska), 1 Aug 2020 o 11:19 PDT

Z Ďumbiera sa do hodiny dostanete na Chatu M. R. Štefánika (1740 m). Dokončili ju v roku 1928. Po celodennej túre vám môže dodať elán pred ďalším dňom pomyslenie na nosičov, ktorí všetok tovar pre chatu dodnes vynášajú na vlastných chrbtoch.

Po prenocovaní sa určite oplatí vybrať do Jaskyne mŕtvych netopierov (1520 m), vzdialenej približne pol hodinu. Jaskyňu pomenovali po kostrových zvyškoch netopierov, ktoré sa v nej zachovali vo veľkej miere spolu s pozostatkami ďalších zvierat.

Z jaskyne sa môžete vrátiť na Tále po zelenej značke cez horskú chatu Trangoška (1100 m), alebo si trasu predĺžiť o viac než hodinu návratom k Chate M. R. Štefánika a zostupom po žltej cez Mýto pod Ďumbierom. Keď sa dostanete k autu, odporúčame vám zastávku v ďalšej jaskyni. V roku 1968 verejnosti sprístupnili 580 metrov dlhý úsek jaskyne pri obci Bystrá, pod ktorú patrí aj časť Táľov. Ukrýva pozoruhodné skalné útvary.

Planina so skalnou bránou

Mimoriadne zachované prírodné prostredie, chov jedinečných koní a pôsobivá zrúcanina hradu s búrlivou históriou. Národný park Muránska planina jednoducho má čo ponúknuť.

Víkendový výlet môžete odštartovať v obci Muráň (393 m). Žltou turistickou trasou cez Hrdzavú dolinu sa asi po pol hodine chôdze dostanete na dohľad monumentálnych vápencových brál. Vďaka vápencom vzniklo na Muránskej planine množstvo jaskýň, známych je takmer päťsto. Pôdne zloženie a zvláštna mikroklíma prajú pestrému rastlinnému spoločenstvu, zastúpenému takmer tisícpäťsto druhmi. Patrí medzi ne aj lykovec muránsky, ktorý nerastie nikde inde.

Po desiatich kilometroch nájdete útulňu na poľane Nižná Kľaková (1208 m). Ešte pred prenocovaním odporúčame pokračovať asi dvadsať minút po žltej značke. Dovedie vás k Skalnej bráne, otvoru v strmom brale. Sponad brány je výborný výhľad na skalnaté masívy Malej Stožky (1204 m) a Veľkej Stožky (1297 m) s mimoriadne zachovanými pralesnými porastmi.

Venuša na hrade

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erik (@erics1.6), 7 Okt 2018 o 12:11 PDT

Prvá časť spiatočnej cesty do Muráňa cez Studňu (1200 m) vedie viac ako štyri kilometre lesom, čiastočne aj po úbočí Kľaku (1409 m), najvyššieho vrchu okolia. V lokalite Studňa sa ukrýva 24 metrov hlboká priepastná jaskyňa Ľadová jama. Odtiaľ sú to tri kilometre k Maretkinej, nad ktorou čnie bralo Poludnica (998 m). Zdolaním ďalších dvoch a pol kilometra sa posuniete k Veľkej lúke (887 m), ktorá sa preslávila chovom húževnatých koní – Norikov muránskeho typu určených na prácu v lese.

V prvej polovici záverečného päťkilometrového úseku vás čaká ešte hrad na vrchu Cigánka (935 m). V rokoch 1529 až 1549 sídlil v pevnosti lúpežný rytier Matej Bašo. O necelú stovku rokov neskôr písala dejiny hradu slávna Muránska Venuša – Mária Séčiová. Postavila sa na stranu protihabsburských vojsk, no v roku 1644 sa vydala za cisárskeho kapitána Františka Vešeléniho. Lenže napokon sa aj Vešeléni pustil do organizovania sprisahania voči cisárovi a po jeho predčasnej smrti Mária o hrad v roku 1670 prišla. Zomrela opustená v roku 1679 vo Viedni. V našich končinách Máriu preslávil román Joža Nižnánskeho o vymyslenom milostnom trojuholníku, do ktorého vsadil prvú manželku Františka Vešeléniho – nemenej slávnu Žofiu Bosniakovú.

Adrenalín v Malej Fatre

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Mili_Mundo (@mili_mundo), 4 Aug 2020 o 10:57 PDT

Na jednodňovej túre z Terchovej-Bieleho Potoka cez Jánošíkove diery, Malý Rozsutec a Veľký Rozsutec s návratom cez osadu Štefanová si užijete vodopády, rebríky aj lezenie po reťaziach.

Dolinami Chočských vrchov

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa ADRIÁNA DOLGOVÁ (@somadriana), 12 Aug 2020 o 9:12 PDT

Aj rodiny s deťmi by mali zvládnuť atraktívny okruh Kvačianskou a Prosieckou dolinou, dlhý 16 kilometrov. V prvej doline je najväčšou atrakciou vodný mlyn, druhá pripomína kaňon.

Dobrodružstvo v raji

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa @n_x.y, 4 Aug 2020 o 11:00 PDT

Komu sa zapáčia tiesňavy Jánošíkových dier, v Slovenskom raji ich nájde hneď niekoľko. Najväčšou je Veľký Sokol. Dostanete sa do nej z Hrabušíc, do ktorých sa vrátite cez Kláštorisko.

Tatry v číslach

• Rozloha: 785 km2, z toho 610 km2 na území Slovenska
• Najvyšší voľne dostupný vrch – Rysy (2499 m)
• Najväčšie pleso na slovenskej strane: Veľké Hincovo pleso (rozloha – 20 ha)
• Najväčší tatranský ľadovec – tiahol sa v dobe ľadovej v Bielovodskej doline (dĺžka 13 km, hrúbka 280 m)