Pravdy a fámy o kliešťoch
Ich sezóna je už tu. S končiacim školským rokom a začínajúcimi sa letnými prázdninami trávime viac času vonku, kde budú na nás číhať opäť. Kliešte. Prežijú teploty nad 7 stupňov Celzia, a tak sa začínajú vyskytovať od skorej jari do neskorej jesene. Za posledné dva roky máme pocit, že sa objavujú zas o niečo skôr a je ich o niečo viac. Viete, ako sa máte pred nimi chrániť, a ktorým mýtom neveriť?

Kliešte nie sú hmyz, ale parazitné pavúkovce. Nachádzajú sa voľne v prírode a živia sa krvou zvierat a človeka. Preto by sme sa s nimi mali naučiť žiť. Netreba však zabúdať na fakt, že sú prenášačmi rôznych chorôb ako lýmska borelióza, anaplazmóza, kliešťová encefalitída, bartonelóza, ehrlichióza a mnohé iné.
Kliešte padajú zo stromov
Foto: unsplash
Táto fáma vznikla pravdepodobne tým, že ľudia si nachádzali kliešťov najmä v oblasti hlavy. Kliešte žijú v nízkych porastoch do výšky jedného metra. Vylezú na steblá trávy, kríky či listy, kde vyčkávajú na správnu chvíľu, aby sa prichytili na svojho hostiteľa. Keď sa im to podarí, neprisajú sa hneď, ale začnú liezť hore, až kým si nenájdu to správne miesto. To je práve tam, kde je naša pokožka jemnejšia a najteplejšia. Sú to zhyby pod kolenami, v podpazuší, v okolí spodnej bielizne, brucha a pupka, ale aj na hlave vo vlasoch a za ušami.
Kliešť žije len v lese
Foto: Pixabay
Listnaté a zmiešané lesy sú najčastejším domovom kliešťov, ale môžete na nich naraziť aj v mestskom parku, na lúke za domom, na brehoch riek a rybníkov, či na vašej záhradke. Vlastne všade, kde je tráva vyššia ako 20 cm. Menšie riziko vám hrozí v ihličnatých lesoch a na slnečných suchých miestach, pretože kliešte majú radi vlhko. Tiež im vadia horúčavy, keď zaliezajú pod zem, kde prežívajú prisaté na hlodavcoch.
Kliešte milujú sladkú krv a nejdú na svetlé oblečenie
Faktom je, že sa kliešte orientujú podľa čuchu. Keď vedci skúmali, či existuje nejaká súvislosť medzi krvnými skupinami, na nič neprišli. Svojho hostiteľa si nájdu podľa jeho pachu, vyžarujúceho tepla a množstva vydýchnutého oxidu uhličitého. Nepomáha ani pitie piva či jedenie cesnaku. Účinný je len repelent. Pozor však na jeho vyprchajúci efekt. Na farbe oblečenia nezáleží, lebo kliešte sú slepé. Na svetlom oblečení ho akurát skôr zbadáte. Ak chcete kliešťom priťažiť pri lezení po oblečení, voľte hladký materiál, po ktorom sa kliešťovi ťažšie šplhá. Pomôže aj zastrčiť nohavice do ponožiek.
Kliešťa musíte zadusiť a potom ho vykrútiť
Tieto časy sú už dávno preč. Ešte naše babičky pokvapkávali kliešťov olejom, maslom, mydlom, voňavkou či masťou. Tieto praktiky sú neúčinné a navyše môžu byť nebezpečné. Keď sa začne kliešť dusiť, môže v panike vypustiť obsah svojho žalúdka, ktorý môže byť infekčný. To isté platí, ak ho pri vyťahovaní nechtiac rozmliaždite. Keďže kliešť sa do tela nezaskrutkuje, nie je dôvod ho vyťahovať vykrútením. Na správne vytiahnutie použite pinzetu alebo špeciálne klieštiky, ktoré kúpite v lekárni. Tým, že sa kliešte zahryznú, je potrebné uchopiť kliešťa čo najbližšie k pokožke a jemne ho vytiahnuť. Miesto uhryznutia dobre vydezinfikujte.
Každý kliešť je infekčný
Foto: Pexels
Nie každý kliešť je prenášačom choroby. Kliešte sa infekčné nerodia. Nebezpečné mikroorganizmy do seba dostávajú počas života. Na Slovensku sa vyskytujú kliešte s lymskou boréliózou asi 20 % a kliešťovou encefalitídou ešte menej. Kliešť musí byť prisatý minimálne 24 hodín, aby vás mohol nainfikovať. Preto vždy po prechádzke vyprášte všetko oblečenie, osprchujte sa a dôkladne sa prezrite.