POTRAVA BOHOV

Príbeh čokolády sa začal písať pred stáročiami v Južnej Amerike. Odtiaľ sa dostala do Európy, ktorá je dodnes čokoládovou veľmocou.

Foto: Getty Images Hungary

Španieli spoznali čokoládu už v 16. storočí, no horká chuť Európanov príliš nelákala. Všetko sa zmenilo, keď do nej primiešali cukor a vanilku. Postupne sa dostala do Talianska, Francúzska či Anglicka a už v 17. storočí si získala mimoriadnu popularitu. A žiadaná je dodnes.

Z AMERIKY DO SVETA

Foto: Pixabay

Čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov plodov kakaovníka. Ide o strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 15 metrov. Švédsky prírodovedec Carl Linné nazval rastlinu Theobroma Cacao, čo v preklade znamená potrava bohov. Predpokladá sa, že sa inšpiroval starými mýtmi z Mexika, kde verili, že semienka kakaovníkov obľubovali bohovia a potom ich nebeský záhradník preniesol z raja na zem.

Kakaovníky pôvodne rástli v podraste džunglí v okolí rieky Orinoko vo Venezuele. Stredoamerické indiánske civilizácie ich začali pestovať na plantážach, a tak sa dostali aj k Aztékom. Práve ich pomenovanie nápoja z kakaových bôbov prevzali i Španieli a následne zvyšok sveta. Odvrátenou stranou príbehu o čokoláde je otrokárstvo. Európania totiž zneužili na pestovanie kakaovníka a cukrovej trstiny milióny Afričanov, ktorých v drastických podmienkach prevážali do Ameriky. Časy otrokárstva sú už našťastie dávno za nami a zároveň sa kakaovníky dostali zo svojej domoviny do ďalších tropických oblastí sveta. V súčasnosti je najväčším pestovateľom africký štát Pobrežie Slonoviny, nasleduje Indonézia a africké krajiny Ghana a Nigéria.

ŠTYRI KILOGRAMY NA HLAVU

Foto: unsplash

Najväčšími spracovateľmi kakaových bôbov však ostávajú Európania. Tí okrem pridávania cukru zdokonalili aj výrobu. Kakaové bôby, pripomínajúce akúsi kombináciu fazule s tekvicovými semiačkami, sa nechávali po zbere niekoľko dní fermentovať a po usušení ich zomleli. Holanďania začiatkom 19. storočia vyvinuli lis, ktorým z bôbov dokázali vytlačiť kakaové maslo. V druhej polovici 19. storočia začali Švajčiari do čokolády pridávať mlieko – najprv surové, neskôr aj sušené. Švajčiari dodnes patria medzi najväčších konzumentov čokolády na svete. Ročne jej spotrebujú približne deväť kilogramov na hlavu. Nasledujú Rakúšania a Nemci s priemernou spotrebou zhruba osem kilogramov na obyvateľa. Na Slovensku si v priemere každý obyvateľ vychutná necelé štyri kilogramy čokolády za rok. Pozitívne je, že aj u nás rastie dopyt po kvalitnej čokoláde. Kľúčovou informáciou pri výbere čokolády je pritom podiel kakaovej sušiny, čo je kakaové maslo a kakaová hmota spolu. Čím je vyšší, tým je čokoláda kvalitnejšia. Zároveň si treba všímať aj poradie jednotlivých ingrediencií v zložení, na prvom mieste by nemal byť tuk ani cukor.

SLADKÉ POZDRAVY KU KÁVE VO FRESH CORNERI

Foto: Slovnaft

Ak patríte medzi skutočných „čoko-pôžitkárov", zbystrite pozornosť. Ku každej káve v obľúbenej sieti kaviarní Fresh Corner na čerpacích staniciach Slovnaft teraz dostanete čokoládu výnimočnej slovenskej značky Lyra. Na výrobu tejto čokolády sa používajú prémiové kakaové bôby fino de aroma, lieskovce z Piemontu, čerstvo pražená káva, švajčiarske mlieko či prírodná vanilka. Čokoláda navyše neobsahuje sójový lecitín ani náhrady kvalitných surovín. Zastavte sa po jednu zo štyroch originálnych príchutí. Vybrať si môžete mliečnu čokoládu s príchuťou kávy, vanilky, manga alebo slaného karamelu.

AMI MÉG ÉRDEKELHET