Máte právnické vzdelanie, no venujete sa cestovaniu. Aká bola cesta, ktorá zmenila právničku Janku Schweighoferovú na profesionálnu cestovateľku Janku Travelhacker?
Foto: Janka Schweighoferová
Pre štúdium práva som sa rozhodla preto, lebo som nemala príliš rada technické učebné predmety. Dlho som bola odhodlaná venovať sa paragrafom, no keď som ešte počas školy zbierala skúsenosti v právnickej firme, rýchlo som zistila, že to nie je nič pre mňa. Počas tretieho ročníka sa mi podarilo ukončiť skúšky skôr a odišli sme s priateľom na Seychely. Ľudia nechápali, ako je možné, že do destinácie mimo ich rozpočtu napochodovala nejaká Janka a strávila tam celý mesiac. Tak som o tom na podnet priateľa napísala článok, ktorý sa stal okamžite hitom s obrovským organickým dosahom na internete.
Ako sa z autorky jedného článku stala profesionálna blogerka?
Rozumným rozhodnutím bolo, že ľudia mi mohli na konci blogu nechať mailovú adresu. Okamžite som tak získala niekoľkotisícové publikum. S kamarátom, ktorý sa vyznal v marketingu, sme vytvorili e-book s názvom 7 tipov, ako cestovať lacno, dostupný na stiahnutie výmenou za e-mail. Vytvorili sme webovú stránku, písala som ďalšie články a kamarát prišiel s tým, že by som mala napísať knihu. A tak to celé dostalo život. Vyhrala som súťaž Bloger roka 2017 v kategórii cestovanie a začala som veľmi aktívne na populárnych sociálnych sieťach
Bolo to od začiatku celé o tom, ako lacnejšie cestovať?
Nielen lacnejšie, ale absolútne lacno. Ja som vtedy mala tisíc eur na účte. A Seychely za low cost bola dobrá začiatočná kombinácia. Pochopila som, že mám schopnosť napísať výstižné a praktické tipy. Ja ich odhalím a pomenujem – to je moja najsilnejšia zbraň a výhoda. Aby som veľa videla, veľa chodím – pokojne aj 30 kilometrov po meste za deň. Každú destináciu potrebujem dôkladne vidieť. A to, čo vidím, viem pretaviť do tipov, ktoré by som aj sama chcela mať skôr, ako tam vyrazím.
Podľa čoho si vyberáte nové destinácie a to, čo tam chcete vidieť?
Foto: Janka Schweighoferová
Destinácia si väčšinou nájde mňa. To býva úplne náhodné a ovplyvňuje to veľa faktorov – od obmedzení platných počas pandémie koronavírusu až po tipy od kamarátov. Vždy si najprv spravím prieskum. Skôr ako kúpim letenky, mám danú krajinu relatívne preštudovanú. Z internetu viem, ako sa na mieste najlepšie presúvať, ak nie je možnosť zvládnuť to peši. Moja Google mapa je plná srdiečok s miestami, ktoré chcem navštíviť.
Keď dorazíte do cieľa, užívate si a píšete až doma, alebo pracujete priamo na mieste?
Foto: Janka Schweighoferová
Tak trochu oboje, hoci píšem vždy doma. Veľmi by som chcela byť travel blogerka, no dnes by ma nik nečítal, keby som nemala vizuálny obsah. Fotky a videá na sociálne siete musím robiť priamo na mieste.
Aký je váš vzťah k fotkám a videu?
Neznášam ich (smiech), ale zvykla som si. Naučila som sa, ako hovoriť na video aj ako stáť pri fotografovaní, čo je celá veda. Nechcem v ľuďoch vyvolať dojem, že moje cestovanie je dokonalé. Ak by som však mala škaredé fotky, tak si moje články nikto neprečíta. Dnes je to však čoraz viac o videách. Mám výhodu, že môj priateľ je filmár. Ak by sa to dalo, vymazala by som účet na Instagrame a všetko by som posielala cez newsletter, čo je moja najobľúbenejšia sociálna sieť. Influencerkou som tak trochu z núdze. Chcem ľuďom dávať praktické tipy, no musím ich zaobaliť do formy, ktorú chce väčšina.
Nemáte občas pocit, že ľudia už prestávajú čítať a všetko sledujú len na fotkách a videách?
Foto: Drive Magazine
Neviem ako inde, ale u mňa ešte stále čítajú.
Je niečo, čo na cestovaní nemáte rada?
Momenty, keď sa nič nedeje a musím na niečo čakať. Na meškajúci autobus, keď požičovňa nemá ešte pripravené auto, keď ma zastavia policajti a čakajú úplatok. Nemám rada, keď sa stanú veci, ktoré nemám naplánované, ale aj to je súčasťou cestovania.
Ktoré krajiny máte na svojom cestovateľskom radare?
Foto: Janka Schweighoferová
Saudská Arábia, Afganistan, Uzbekistan, Kirgizsko alebo Kazachstan. Potom Barma, chcem si prejsť Indonéziu, vidieť Veľkonočné ostrovy, Galapágy, Nikaraguu, teoreticky Honduras. A to by mohlo na tento rok stačiť (smiech).
Môžete uviesť krajiny, do ktorých sa ešte chcete vrátiť, tie, ktoré už nikdy nemusíte navštíviť a jednu, kde by ste si vedeli predstaviť zostať žiť?
Ak by som musela žiť niekde inde, hoci som veľmi spokojná na Slovensku, bolo by to Slovinsko. Rada by som sa vrátila do Nepálu aj Iránu, z európskych destinácií vždy rada opätovne zavítam do Portugalska, Talianska a Grécka. Neprekážalo by mi ani znovu navštíviť Bali, Vietnam, Panamu či Kolumbiu. Naopak, vrátiť sa už nemusím do Karibiku, Indie, Maroka alebo Španielska. Tieto krajiny sú síce pekné, ale mne už nemajú čo ponúknuť.
Čo vy a jedlo?
Foto: Janka Schweighoferová
Úprimne, tradičná slovenská kuchyňa mi veľa nehovorí. Jem veľa z ázijskej kuchyne – thajskú, vietnamskú, indonézsku. Absolútne milujem mexické jedlá.
Bola pre vás niektorá krajina gastronomickým prekvapením v pozitívnom slova zmysle, ktoré ste absolútne nečakali?
Áno, Seychely. Majú tam kreolskú kuchyňu ovplyvnenú francúzskymi aj africkými vplyvmi, robia tam neskutočné ryby. Na Maldivách som mala najlepšie raňajky. Bol to vysušený postrúhaný tuniak, zmixovaný s kokosom a postrúhaný do placiek. Takéto raňajky sa mi nikdy nepodarilo replikovať a bola by som nadšená, keby mi ich niekto dokázal znovu pripraviť.
A čo káva, ktorej ste veľkou milovníčkou?
Káva je pre mňa v prvom rade o chuti a kvalite, nie o množstve. Denne vypijem maximálne dve. Na každú cestu si zbalím filter a nádobu, ručný mlynček a kávu kúpenú väčšinou na Slovensku. Jedna vec je totiž kávová kultúra a druhá kvalita kávy. Oboje mali napríklad v Kolumbii. Naopak, Brazília, najväčší exportér kávy na svete, mi svojou kávovou kultúrou neulahodila. Dobrú kávu vždy nájdem v hlavnom meste, respektíve tam, kde sú hipsterské bistrá a kaviarne.
Aká cestovateľská príhoda sa vám ako prvá vybaví, keď sa povie cestovanie?
Ako sme v Bogote zablúdili do pochybnej štvrte. V Južnej Amerike sú aj priamo v centrách veľkomiest štvrte, kam sa nechodí a kde nechcete byť najmä po zotmení. My sme zle zabočili a ocitli sa vo štvrti plnej čudne zazerajúcich ľudí. Domáci si niečo varili v kotlíku nad ohňom priamo na ulici – a do toho my štyria – evidentne turisti, idúci po druhej strane cesty. Okrem nás nikto nikde. A tak sme sa tvárili, že sa nič nedeje a kráčali ďalej. Stískali sme rukami popruhy na ruksakoch dúfajúc, že najbližšie už odbočíme dobre, a nie ešte hlbšie do tejto štvrte. Nakoniec to malo šťastný koniec, odbočili sme, chvalabohu, dobre.
Koncom roku 2022 vám vyšla už piata reedícia pôvodnej knihy z roku 2019 s názvom Cestuj bez miliónov. V čom je nová?
Má 130 strán nových tipov, 30 nových kapitol, veľa nových check listov a návodov. Po pandémii koronavírusu sa na cestovaní zmenilo tak veľa, že sa prepisovala prakticky každá kapitola.