Island oslavuje: Dve percentá krajiny tvoria lesy

Ešte v polovici 9. storočia bolo na Islande asi toľko územia pokrytých lesmi, ako dnes na Slovensku: 40%. No dnes je Island prakticky mesačnou krajinou a hoci vyzerá lákavo, nie je to prirodzené. Kde sa všetky lesy podeli a prečo Islanďania oslavujú, že 2% jeho plochy dnes tvoria lesy?

Foto: Shutterstock

Počet ľudí na Zemi a vzrastajúci dopad na životné prostredie výrazne urýchľuje klimatické zmeny. O tom, že keď sa už raz niečo v prírode pokazí, tak je ťažké to vracať späť, dokazuje príklad Islandu. V tejto krajine nedávno oslávili, že „už“ 2% jej plochy tvoria lesy. Kedysi to bola skoro polovica. Čo je za tým?

Lesnatá krajina do príchodu Vikingov

Foto: Pixabay

Hoci na Islande, podobne ako v iných severských krajinách, nedosahujú stromy veľkých rozmerov, tunajším lesom sa do polovice 9. storočia darilo. Boli to najmä brezy nižšieho vzrastu. Potom prišli Vikingovia, ktorí potrebovali drevo na výstavbu domov a lodí, na kúrenie a na zakladanie nových pasienkov. To spôsobilo, že dnes je Island jednou z najmenej zalesnených krajín Európy. Lesy pokrývajú len asi 2% jeho rozlohy. Avšak na začiatku 90. rokov minulého storočia to bolo len 1%. A hoci sa to zdá byť malý nárast, je za tým enormné úsilie.

Koľko úsilia stojí za jedným percentom

Foto: Skógræktarfélag Íslands

Vikingom sa podarilo kompletne zničiť lesy v krajine behom troch storočí. A hoci to kvôli vlhkej klíme nie je vidieť, pôda tu trpí eróziou podobne, ako na púšti. Zelené trávnaté kopce môžu pôsobiť malebne, silné vetry a drsná klíma však neumožnili návrat krovinatej a následne lesnej vegetácie. A zalesňovanie tu nie je ľahké. Neprajná klíma a pôda chudobná na dusík však spomaľuje rast stromov, ktoré sú vydané napospas nielen jej, ale aj tunajším voľne sa pasúcim stádam oviec. A hoci krajina zasadí ročne cez milión stromov, od roku 1990 sa rozloha lesov zvýšila z 1% na dva. Ale aj to je veľký úspech. Inak vyjadrené sa totiž jedná o zmenu rozlohy zo 7 000 na 45 000 hektárov.

Iné druhy stromov

Foto: Skógræktarfélag Íslands

Hoci tu dominovali brezy, dnes sa zmenili aj druhy stromov, ktoré tu vyrastajú. Kvôli klimatickej zmene by sa tu brezám nedarilo do takej miery, ako v minulosti. Preto sú tu vysádzané aj borovice, smreky, či smrekovce, ktorým sa darí skôr na Aljaške. No úspešnosť ich prežitia tu nie je ani zďaleka tak istá, ako napríklad na Slovensku. Aj preto sa vedci zameriavajú na pestovanie sadeníc priamo na ostrove tak, aby sa vyšľachtila odroda, ktorej sa v drsných a pritom meniacich sa klimatických podmienkach Islandu bude dariť. Lesné škôlky tu sú samozrejme v skleníkoch vykurovaných horúcimi prameňmi, na ktorých Island sedí. A úspech sa dostavuje. Medzi vysadenými stromami sa vytvára prostredie, v ktorom sa začína dariť aj brezám, inak veľmi náchylným na pestovanie na otvorených pláňach.

Pomalá a vytrvalá cesta za cieľom

Foto: Skogur

Hoci je smer, akým sa vydal Island správny, ukazuje nám, ako ťažko a s akým obrovským úsilím sa dosahuje návrat do pôvodného stavu, keď si raz zničíme planétu a životné prostredie. Aj tak progresívna krajina ako Island má plán dosiahnuť lesnatosť 12% až v roku 2100. Na Slovensku zatiaľ máme stále lesnatosť okolo 40%. To všetko vďaka prirodzenej obnove lesov v chránených oblastiach, aj zákonnej povinnosti vysádzať nové lesy tam, kde dochádza k ťažbe dreva.

No nielen lesníci vysádzajú stromy. Môžete to vo svojich komunitách robiť aj vy. Témou posledného ročníka grantovej výzvy Zelené oázy Nadácie Ekopolis, ktorú podporuje spoločnosť Slovnaft, boli Stromy medzi nami. Každý vybraný projekt bol podporený čiastkou minimálne 1 000 eur a od marca až do októbra prebieha ich realizácia. Už v novembri 2022 nás čaká ich vyhodnotenie a nové Zelené oázy Slovenska. A po nich nový ročník, do ktorého sa môžete zapojiť aj vy.

AMI MÉG ÉRDEKELHET