MICHAL PÁLENÍK: STRAVA NIE JE VŠETKO

Odborník, ktorý sa zameriava na komplexnú životosprávu. V každej jeho odpovedi nájdete niekoľko praktických rád, ktoré môžete aplikovať do života.

Foto: Alexander Csomor

Michal Páleník je odborník na zdravú životosprávu, spoluzakladateľ a člen správnej rady Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu a člen Slovenskej obezitologickej asociácie. Spolu s tímom založil profesionálnu platformu v oblasti výživového poradenstva – Planeat. V minulosti spolupracoval so športovcami, ako tenistka Dominika Cibulková či lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová. Už štvrtý rok pôsobí ako výživový expert v televíznej relácii Extrémne premeny. Napísal knihu Vystúpte z kolotoča diét, inšpirovanú skutočnými príbehmi ľudí.

Do povedomia širokej verejnosti ste sa dostali ako odborník na výživu. Je výživa to, čomu sa prioritne venujete?

V skutočnosti sa špecializujem na wellbeing – zdravý životný štýl. Medzi štyri základné faktory, ktoré ovplyvňujú životosprávu, patria: hlava, strava, pohyb a spánok. Tie vždy fungujú v kombinácii. Ak máme problém, nevyriešime ho len pohybom, len stravou alebo len spánkom. Preto je potrebné myslieť na balans medzi všetkými štyrmi. Poznám ľudí, ktorí majú tri z nich perfektné, no stačí jeden zlý, ktorý im kazí zdravú životosprávu.

Čo rozhodlo, že ste sa začali profesionálne venovať otázkam životosprávy a wellbeingu?

Foto: Alexander Csomor

Moji rodičia ma odmala viedli k pohybu a športu. Chodil som na všeobecnú pohybovú prípravu, gymnastiku, výkonnostne som plával, potom som hrával futbal, basketbal, tenis... Až som vyštudoval vysokoškolský odbor Šport a zdravie so špecializáciou na fitnes. Keď som začal trénovať, rýchlo som pochopil, že mnohí ľudia nechodia do fitnescentra riešiť problémy s pohybom, ale chcú redukovať hmotnosť. Avšak chudnutie nie je len o pohybe. Na tréningoch viem vyriešiť dve až tri percentá celkového času z týždňa. Takže som počas tréningu hľadal cestu, ako človeku nastaviť motiváciu, lebo zvyšných 98 percent času na to zostane sám.

Čo považujete za najväčší problém Slovákov v otázke zdravého životného štýlu?

Chronický stres, z ktorého vyplýva väčšina problémov so životosprávou. Ide o stresovú reakciu, ktorá nie je vyvolaná krátkodobým prirodzeným podnetom. Akútny stres je, keď vás naháňa lev. Vyplaví sa vám adrenalín a iné hormóny, ktoré napumpujú cukor do svalov, zníži sa prah bolesti a podobne. To však zažijete možno raz za život. Chronický stres je, keď vaše telo vyplavuje stresové hormóny dlhodobo, čo vám poškodzuje fungovanie imunity. U niekoho hlad potláča, u iného ho, naopak, spúšťa. Zvyčajne večer, keď sa uvoľníme, sa zvýši aj chuť na jedlo. Keď sa malé dieťa naje a je sýte, mozog a tráviaci trakt mu vyšlú signál, že už stačí. Počas života tieto signály strácame, chronický stres do istej miery akoby vypínal tieto prirodzené receptory.

Ako zistíme, že trpíme chronickým stresom?

Zvýšená hladina hormónov v krvi spôsobuje napríklad nadváhu a obezitu, ktorá v tele následne vyvoláva chronický zápal. Chronický stres je veľmi nenápadný. Dá sa to merať dlhodobo zvýšenou hladinou stresových hormónov, ako napríklad kortizolu. V praxi je však nemožné merať si trikrát denne hladinu hormónov v krvi.

Čím dokážeme znížiť dlhodobý stres?

Pravidelná pohybová aktivita a vyvážená strava znižujú stresové faktory, upokojujú nás, z dlhodobého hľadiska zlepšujú regeneráciu a posilňujú imunitný systém. Takže čím začať? Všetkým, ale postupne, nie naraz. Jedno dopĺňa druhé. Na začiatku si treba otvorene priznať, čo potrebujeme riešiť a úprimne si odpovedať, čo sme pre to ochotní urobiť.

Akému športu sa venujete vy osobne?

Foto: Alexander Csomor

Trikrát týždenne mám silový tréning, raz týždenne plávam s dcérkou, raz sám a iné pohybové aktivity robím ad hoc. Občas si zahrám tenis, squash či bedminton. Stále si však viem nájsť priestor na pohyb až päťkrát do týždňa.

Akú stravu preferujete a aký máte vzťah k slovenskej kuchyni?

V softvéri, ktorý som vyvinul na tvorbu jedálničkov pre odborníkov, je množstvo slovenských receptov – od segedínu až po čevapčiči. V skutočnosti nie sú také nezdravé. Stačí namiesto smotany použiť jogurt, dať menej zápražky. Bryndzové halušky nemusia plávať v masti, môžete ich zapiť nízkotučným acidkom a pridať viac pažítky, nielen na ozdobu. Je to len o tom, či chceme. Slovenskú kuchyňu nijak zvlášť nepreferujem. Mám rád taliansku, francúzsku a thajskú kuchyňu, raz za čas si dám aj pizzu.

Ktorým potravinám sa vyslovene vyhýbate?

Nie je nič, čo by som nejedol alebo by som sa tomu vyhýbal. Jem všetko.

Čo odporúčate ľuďom, ktorí sú celé dni za volantom a na cestách?

Alfou a omegou je pripraviť sa. Kto nechce, hľadá výhovorky. Kto chce, hľadá spôsoby, ako na to. Je množstvo tipov, čo si zobrať do auta, aby sme sa vyhli tomu, že si na pumpe dáme majonézovú bagetu. Dnes sa ponuka na pumpách zlepšila, dajú sa nájsť kvalitnejšie potraviny a služby, väčšie portfólio čerstvých produktov. Do auta si berte veci, ktoré vás zasýtia a nemajú veľa energie. Napríklad nízkotučné acidofilné mlieko, koreňová zelenina. Mrkvu dlho žujete, čím potlačíte pocit hladu, zároveň je aj trochu sladká, má veľa vlákniny. A potom, keď prídete na pumpu, už si nedáte štyri hotdogy, ale len jeden. Na jednom hotdogu raz za čas nie je nič zlé. Dnes sa už dá zastaviť na poriadny a zdravý obed aj na čerpacích staniciach s reštauráciami. Ponuka je dnes široká, stačí si správne vybrať.

Aký máte vzťah k autám a šoférovaniu?

Čoraz viac si šoférovanie užívam. V živote mám veľmi veľa ľudskej interakcie. Baví ma to, ale niekedy potrebujem svoj priestor. Pustiť si hudbu, podcast, vybaviť si pár telefonátov. Po mestskom crossoveri, ktorý momentálne šoférujem, sa aktuálne rozhliadam splniť si vlastný sen kvalitného SUV.

Ktorý parameter je pre vás pri výbere auta kľúčový?

Je to ako s behaním. Je v podstate jedno, aké máte šortky a tričko – kľúčové sú tenisky. Tie určujú, aký máte dopad, náraz na kolená, bedrá, chrbticu. Keď je auto aj vašou „kanceláriou na kolesách“, je to podobné. Potrebujete pohodlnú a polohovateľnú sedačku. Žiadne sedenie nie je zdravé a kiežby si ľudia uvedomili, ako veľmi im pomôže, keď každú chvíľu vstanú a prejdú sa.

Čomu dávate prednosť – káve alebo čaju?

Aj, aj. Kávu si dám jednu až dve denne, niekedy žiadnu. Čaj pijem na dennej báze. Telu dodáva kofeín postupne, zároveň ho hydratuje a má množstvo prospešných látok. Aj káva ich má, nehovorím, že nie, no je dobré to striedať.

Ako by sme si mali dobíjať svoje vnútorné baterky a ako to robíte vy?

Všetkého veľa škodí. Aj o tom je wellbeing. Ak veľa šoférujete, potrebujete pohyb. Ak ste veľa s ľuďmi, potrebujete byť sami. Je to o rovnováhe. Ja mám rád prácu s ľuďmi a tú satisfakciu, keď vidím výsledky. Ráno sa budím rád s tým, že pomáham ľuďom, prinášam pridanú hodnotu pre spoločnosť. Keď sa však skončia všetky pracovné stretnutia a podarí sa mi vyriešiť pracovné povinnosti daného dňa, mám rád svoj pokoj. Mentálna hygiena, to sú pre mňa šport, spánok, občas film, a najmä čas s rodinou.

AMI MÉG ÉRDEKELHET