Foto: Shutterstock
Pri učení sa nového jazyka môže byť mnoho ľudí prekvapených tým, ako rýchlo dokážu rodení hovoriaci spájať slová. Táto rýchlosť nestačí ani na to, aby náš mozog spracoval vety, ale nie je to preto, že by naše jazykové schopnosti boli slabé − niektoré jazyky sú oveľa rýchlejšie ako iné.
Samozrejme, rýchlosť reči sa môže líšiť od človeka k človeku: niektorí ľudia radi hovoria rozvážnym, pomalším tempom, zatiaľ čo iní len chrlia slová. Tempo reči ovplyvňujú aj vonkajšie faktory, napríklad prostredie a nálada.
Jedným z najbežnejších spôsobov merania rýchlosti reči je meranie počtu slabík za sekundu. Túto mieru skúmalo mnoho lingvistických výskumníkov, z ktorých väčšina dospela k rovnakému záveru:
Japončina je najrýchlejšia zo všetkých moderných jazykov.
Napríklad štúdia vedcov z Lyonskej univerzity z roku 2011 skúmala sedem rôznych jazykov a zoradila ich podľa počtu slabík za sekundu. Podľa článku IFL Science sa na prvom mieste umiestnila japončina so 7,84 slabiky za sekundu, nasledovala španielčina (7,82 slabiky za sekundu), francúzština (7,18), taliančina (6,99), angličtina (6,19), nemčina (5,97) a mandarínčina (5,18).
Foto: Shutterstock
To naznačuje, že vnímaná rýchlosť jazyka môže súvisieť aj s tým, koľko informácií dokáže zakódovať.
V roku 2019 uskutočnila Univerzita v Lyone ďalšiu štúdiu na túto tému, v ktorej analyzovala 17 rôznych európskych a ázijských jazykov na základe toho, koľko informácií sa prenáša na jednu slabiku.
Zaujímavým zistením je, že hoci sa zdá, že japončina sa hovorí pomerne rýchlo, na jednu slabiku pripadá relatívne málo informácií.
Našli sme presvedčivé dôkazy o tom, prečo sa niektorými jazykmi hovorí rýchlejšie. Ukázalo sa, že jazyky chudobné na informácie sa hovoria rýchlejšie ako jazyky bohaté na informácie, čo pre všetky jazyky v našej vzorke zodpovedá rýchlosti približne 39 bitov za sekundu
− vysvetlil Dr. François Pellegrino, hlavný autor štúdie.
Samozrejme, tieto závery treba brať s rezervou, pretože mnohí sa domnievajú, že rozdiely v rýchlosti medzi jazykmi a nárečiami nemusia byť podložené spoľahlivými údajmi.
Dôležité je tiež poznamenať, že mnohé lingvistické štúdie sa zameriavajú predovšetkým na európske a východoázijské jazyky a ignorujú tisíce ďalších jazykov. Samozrejme, faktom je aj to, že takmer polovica svetovej populácie ovláda len 10 jazykov na úrovni materinského jazyka, avšak na Zemi existuje viac ako 7 000 jazykov, čo nemusí potvrdzovať tieto predpoklady.
Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:
Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.