S výnimkou amerického a austrálskeho kontinentu nájdeme projekty vlakov vysokej rýchlosti všade na svete. Najmä v Číne dosahujú neskutočné rozmery, keď za posledné roky sieť týchto vlakov dosiahla takmer 40 000 km. Cestovanie rýchlovlakmi je pohodlné, vedie vás z centra do centra a pritom je rýchle. Aké sú najrýchlejšie známe vlaky sveta?
Šanghajský maglev, Čína, 431 km/h
Najrýchlejšie vlaky sveta už opustili svet koľajníc a pohybujú sa levitáciou nad magnetickou koľajnicou, čo umožňuje nízke trenie a vysokú rýchlosť. Najrýchlejšie sa takto dnes odveziete z čínskeho šanghajského letiska Pudong so stanicou Longyang Road v centre. Ide len o 30 kilometrov, no skrátil dochádzanie z letiska len na 8 minút. V krajine vychádzajúceho slnka však čoskoro vyjdú aj vlaky, ktoré zoberú dych: JR Central testuje v Japonsku LO Maglev, ktorý v roku 2027 spojí Tokio s Nagoyou a následne Osakou. Jeho maximálna rýchlosť prevyšuje 600 km/h, no bežná prevádzková bude „len“ päťstovka. Je to ako docestovať z Bratislavy do Splitu za jednu hodinu.
Fuxing CR400, Čína, 350 km/h
Foto: CRRC
Vysokorýchlostné vlaky boli stvorené najmä na prekonávanie veľkých vzdialeností. Medzi Pekingom a Hongkongom jazdí vysokorýchlostný vlak Fuxing (čítaj fušing), ktorý má bežnú cestovnú rýchlosť 350 km/h. Číňania už nedovážajú vlaky z Európy a Japonska, ale vyvinuli si ho sami. Má až 16 vagónov a pojme 1 200 cestujúcich. Je pripravený na uvedenie autonómnej prevádzky – teda jazdenie bez rušňovodiča, čo by bolo vo svete vysokých rýchlostí premiérou.
ICE3, Nemecko, 330 km/h
Foto: Siemens Mobility
Nemci majú taktiež pôsobivú sieť vysokorýchlostných železníc. Najrýchlejšie vás na nej odvezú vlaky ICE – Intercity Express. Tie s číslom tri jazdia bežne 300 km/h, no v prípade meškania to vedia potlačiť o ďalších 30 rýchlostných kilometrov navyše. Stoosemdesiatkilometrovú vzdialenosť medzi Kolínom nad Rýnom a Frankfurtom nad Mohanom stiahli za posledných 20 rokov z 2,5 h na niečo málo vyše jednej hodiny. Vysokorýchlostnými vlakmi sa z Nemecka dostanete aj do Belgicka, Holandska, Francúzska, Švajčiarska či Rakúska.
TGV, Francúzsko, 320 km/h
Foto: Alstom
Nová pripravovaná generácia TGV: Avelia Horizon.
„Téžévéčko“ sa stalo európskym symbolom vysokorýchlostnej železničnej dopravy. A právom. Práve vlak TGV je dodnes držiteľom svetového rekordu jazdy na bežných železničných koľajach, keď ešte v roku 2007 dosiahol vlak TGV rýchlosť 574,8 km/h. TGV ako skratka pre Train a Grand Vitesse (vlak vysokej rýchlosti) je dnes sieť, ktorá siaha z Paríža do všetkých kútov krajiny: Lyon, Marseille, Bordeaux, Nantes, Štrasburg, Lille, Brusel, Miláno či Londýn. Zaujímavosťou je, že francúzske vlaky sú dnes nielen rýchle, ale aj dvojposchodové. Stretnete ich aj na spojnici Tangier – Casablanca v Maroku, kde jazdia rovnako rýchlo.
AVE, Španielsko, 310 km/h
Foto: Renfe
Nízkonákladová značka Avlo pri vlaku AVE od Renfe.
Ešte v 90. rokoch minulého storočia bolo cestovanie vlakom po veľkom Španielsku utrpením. Za tri dekády však dokázali Španieli vybudovať pôsobivú sieť spájajúcu všetky kúty krajiny. Rýchlostne si rekord držia vlaky AVE S-103, čiže rovnaká rodina, ako v Nemecku s 310 km/h. Ale Španieli majú aj niekoľko špecifík. Domáca firma Talgo napríklad vyvinula vlak s rýchlosťou 260 km/h, ktorý vie zmeniť rozchod (šírku) koľajníc počas jazdy, alebo hybridné vlaky pre elektrifikované aj neelektrifikované trate. Dnes v Španielsku panuje konkurencia vlakov z Francúzska aj Talianska, čo tlačí ceny lístkov nadol, a tak ponúka veľmi zaujímavé jednodenné výlety s nízkymi nákladmi a vysokými rýchlosťami.
Frecciarossa 1000, Taliansko, 300 km/h
Foto: Hitachi Rail
Symbolom talianskej rýchlosti je červené Ferrari, no na koľajniciach sú ním červené šípy. Tak totiž znie prezývka vlakov ETR1000, ktoré vyrába taliansko-francúzske konzorcium Hitachi Rail a Alstom. Tieto 200 metrov dlhé vlaky s kapacitou 457 sedadiel majú pôsobivých 10 000 koní a dokážu vyvinúť rýchlosť v bežnej prevádzke až 360 km/h, v testoch až 400. Pre limity infraštruktúry však jazdia 300 km/h spájajúc Turín s Milánom a Benátkami a následne z Milána na juh – do Bologne, Florencie, Ríma a Neapola. Aj tieto vlaky sa presadzujú v Európe a začali jazdiť tak z Milána do Paríža, ako sú aj súčasťou konkurenčného boja na Pyrenejskom polostrove.