Na volante volíme režim RS2. Ľavou nohou silno stláčame brzdu a pravou držíme plyn na podlahe. Otáčky osemvalca sa zdvihnú, jeho dve turbá sa zhlboka nadýchnu. Zadok RS6-tky sa trochu ponorí, tlak na brzdové kotúče sa zvyšuje. Na digitálnom štíte sa zobrazí hlásenie: „Program launch control – aktivovaný". Keď z vysielačky zaznie štart, púšťame brzdu. Kolesá nepodhrabnú, a predsa nás zrýchlenie vlisuje do sedadla. Hlavová opierka nám uštedrí pohlavok, aký sme naposledy dostali od matematikárky na základnej. Dovolíme si pohľad na bok. RS Q8-čka tiež explodovala zrýchlením. Jej predok je vysoko zdvihnutý, div sa nepostavila na „zadné". Napriek tomu máme v sekunde náskok jednej konskej dĺžky. Stovku máme za sebou za 3,6 sekundy, ale plyn nepúšťame. To je „v skrini" ešte iba trojka a päťtisíc otáčok. Štvorka dosiahne limit sedemtisíc otáčok a kým sa päťka prehupne cez hranicu šesťtisíc, pretíname cieľovú čiaru štvrťmíľového šprintu.
Všímame si poslednú hodnotu rýchlosti na head up displeji – 199 kilometrov za hodinu a skáčeme na brzdu. Obrovské červené strmene sa zahryznú do uhlíkovo-keramických kotúčov s priemerom 440 milimetrov. Brzdný účinok je brutálny. Koniec dráhy sa napriek tomu dramaticky blíži. Celou silou nohy vysvetľujeme brzdovému pedálu urgentnosť situácie, ten to cez desať (!) piestikov tlmočí kotúčom. Na 21-palcových diskoch sú obuté zimné plášte, ktoré majú s našou požiadavkou najväčší problém. O chvíľu RS6-tka stojí. Na displeji merača zrýchlenia svieti čas 11,3 sekundy. To je takmer navlas rovnaký výsledok, aký svojho času dosahovalo Ferrari F40 Coupe, hoci vážilo polovicu z hmotnosti RS6-tky. Brutálne a neskutočné! Za nami v kúdoloch prachu borí nos do asfaltu RS Q8-čka. Štyristometrový šprint zvládla s o sekundu horším časom ako my. Klobúk dole.
Na stredovom displeji prepíname RS monitor, zobrazujúci teplotu najdôležitejších komponentov. Motor, prevodovka, zadný športový diferenciál, brzdy – všetko v zelenom. RS6-tka sa pri šprinte 0 – 200 – 0 vôbec nezapotila. V priamke by nám to teda išlo.
▲