Aký bol váš prvý a aký je pretrvávajúci dojem z Bratislavy?

Keď som sa do Bratislavy presťahoval, nebola to moja prvá návšteva. V roku 1990 som Bratislavu už zažil počas krátkej cesty. Keď po prvýkrát vstupujete do mesta, najsilnejší dojem vo vás zanechá tá absolútna prevaha hradu stojaceho na skale. Je to nezabudnuteľný prvý dojem pre všetkých, ktorí sem prídu. Keď sme so ženou prišli minulé leto na náš dlhší pobyt, všimol som si, aké je mesto plné zelene a dobre zorganizované. Páči sa mi rôznorodosť budov, ten pokoj, keď sa človek prechádza po nábreží Dunaja, aj jednoduchý prístup prakticky kamkoľvek verejnou dopravou. Výhodou, povedzme v porovnaní s Kodaňou, ktorá je asi dvakrát taká veľká ako Bratislava, je, že Bratislava je koncentrované hlavné mesto, a preto je veľmi jednoduché sa tu presúvať z miesta na miesto. Tiež má veľmi výhodnú polohu na trojuholníku medzi Rakúskom, Maďarskom a Českom, v blízkosti ďalších veľkých európskych miest.

Mali ste, popri svojom pracovnom vyťažení, možnosť vidieť aj iné časti Slovenska a ak áno, sú nejaké, ktoré ste si obľúbili?

Prišli sme v roku pandémie, čo sťažilo cestovanie a objavovanie viac než kedykoľvek predtým. Ale ako sa reštrikcie uvoľňovali, začali sme objavovať miesta aj mimo centra, kde mám rád napríklad Michalskú bránu, námestia alebo Slavín. Páči sa mi blízkosť hlavného mesta k malokarpatskému regiónu. Svätý Jur je prekrásna dedina, takisto aj Modra s jej ochutnávkami vín. Niekedy vám v pamäti zostanú malé veci, ako je očarujúca hasičská stanica v Pezinku. Ako sme sa pri objavovaní posúvali ďalej, podarilo sa nám spoznať pohraničné Komárno a jeho krásne námestie, ako aj staré budovy a hrad v Nitre. Obdivoval som kostoly, mestskú vežu a prechádzky po Trnave. Viac na východ sme navštívili vstupnú bránu do Tatier, Poprad, a nesmiem zabudnúť na historické pamiatky a centrum Košíc.

Čo počas svojich ciest a objavovaní hľadáte?

Cestovanie nám pomáha spoznať, o čom je Slovensko. Keď vidíte zámky, kostoly, keď spoznáte bohatú históriu baníctva v krajine, môžete si klásť otázky o tom, čo vám to o krajine ako takej hovorí. Aké sú jej základy, na akom dedičstve bola vybudovaná. Nie je to len cestovanie v priestore. Cestujeme aj v čase a to nám lepšie pomáha spoznať kultúru, ľudí, správanie, zvyky a rozvoj. Napríklad, vôbec som predtým nevedel, že Slovensko má nejaké vína. A keď som tu, objavil som bohaté dedičstvo a vínnu kultúru.

Dánsko, vaša domovská krajina, nie je medzi Slovákmi veľmi známa. Viete nám povedať viac o tom, odkiaľ pochádzate a kam by ste ľuďom odporučili sa ísť pozrieť?

Ja pochádzam z mesta Korsør, ktoré sa nachádza na západnom pobreží hlavného ostrova. Ale žil som dlho v Kodani, tam aj vyrástli naši dvaja, dnes už dospelí synovia. Ľuďom cestujúcim do Kodane by som určite odporučil navštíviť centrum mesta. Je tam skvelý, veľmi starý zábavný park Tivoli, ktorý tiež stojí za návštevu. Obzvlášť pekný v meste je prístav, ktorý sa nazýva Ny Havn. K moru sme mali vždy blízko.

Mimo hlavného mesta sú v Dánsku krásne pieskové pláže a dlhé pobrežie, ktoré môžete objavovať. Je tam veľa možností na prechádzky a bicyklovanie. V odľahlých oblastiach pri pobreží Severného mora sa dostanete úplne mimo civilizácie. My osobne radi cestujeme s priateľmi na západné pobrežie. Pre cestovateľov, ktorí by radi spoznali kus našej histórie, by som povedal, nech navštívia Roskilde. Tamojšie múzeum Vikingov vysvetlí veľa o krajine, jej kultúre a minulosti. A ak by ste sa ma spýtali na skrytý drahokam krajiny, bolo by to mesto Ribe. Je najstarším v Dánsku a datuje sa do 8. storočia. Má prekrásnu rímsku katedrálu v centre a ruiny kráľovského paláca. (v Ribe je aj pomník dánskej kráľovnej Dagmar - dcéry českého kráľa Přemysla Otakara I., pozn. red.)

Žili ste už v skutočne exotických destináciách. Viete nám niekoľko z nich spomenúť a povedať, ktorá z nich vám najviac utkvela v pamäti?

Moja práca ma priviedla do menej známych destinácií sveta, vďaka čomu sme mohli uvidieť veľký kus našej planéty. Žili sme v Južnej Kórei, v Severnej Karolíne a Číne, čo bolo výnimočné. Ale z nejakého dôvodu sme si najväčšie puto vybudovali k Texasu. Nie som si istý, prečo nám tak prirástol k srdcu. Našli sme tam veľa blízkych priateľov, tento štát má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa dá objavovať. Je to v poslednej dobe populárny štát, kam sa všetci sťahujú. Na jednej strane tu máte veľké ropné dobrodružstvo, ktoré bolo ťahúňom ekonomiky doteraz, a potom tu máte pred očami budúcnosť, keď navštívite vesmírny program. Pochádzam z generácie, ktorá zažila prvého muža na mesiaci a známu frázu, "Houston, máme problém". A ako návštevník môžete prísť na tieto miesta osobne, do samotnej riadiacej miestnosti vesmírneho programu.

Ako vnímate slovenskú kuchyňu? Má nejakú podobnosť s tou dánskou a sú jedlá, ktoré máte z oboch kuchýň radi?

Na rozdiel od Slovenska máme v Dánsku na tanieri, samozrejme, oveľa viac morských plodov. Ale so silným poľnohospodárstvom sú tu podobnosti, ako je jedlo založené na mäse, zemiakoch a zelenine. Na slovenskej kuchyni mám obzvlášť rád polievky, nie je pre nás obvyklé ich mať, kým u vás je to bežná vec. Z iných jedál si asi najviac užijem pečenú kačku.

Myslím si, že v Dánsku by ľuďom zo Slovenska chutilo naše národné jedlo. Voláme to "stegt flæsk med persillesovs". Je to pečený kus bravčoviny s kožou, ktorá musí byť upečená do chrumkava. Podáva sa s petržlenovou omáčkou a zemiakmi. Nie som si istý, či by všetkým chutila tá petržlenová omáčka, nikde na Slovensku som sa s ňou nestretol. Ale vo všeobecnosti myslím, že by to ľuďom chutilo. Potom je tu smørrebrød, akési chlebíčky s množstvom morských plodov a údenín. To sa jedáva najmä v tieto dni, pred Vianocami alebo aj Veľkou nocou. Aj vo firmách by sme mali vianočný obed, ktorý by trval veľmi dlho, niekoľko hodín – s množstvom smørrebrød, teplými jedlami, syrmi, sladkosťami. Môže to pokojne trvať od štyroch do ôsmich hodín, s množstvom rozprávania, pri popíjaní piva či pálenky a vo všeobecnosti, si tak užijeme život a vypustíme trochu z pracovných povinností.

Jedno z najznámejších dánskych slov je nepreložiteľné slovo “Hygge”, čo znamená niečo ako útulnosť a komfort počas temných dní. Je to skutočne také populárne v Dánsku alebo je to len zvyk vytvorený za hranicami vo svete?

V Dánsku žijeme oveľa viac na severe. K tomu patria veľmi dlhé letné dni, ale tiež veľmi dlhé tmavé dni v zime. Hygge je akýsi zvládací mechanizmus na poradenie si s časom temna, keď musíme pre počasie zostať vo vnútri. Stretávame sa s rodinou a priateľmi viac než zvyčajne. Nedeliteľnou súčasťou hygge sú sviečky a teplé svetlo ohňa, napr. ako to z krbu, vo všeobecnosti. Pridajte k tomu kávu, horúcu čokoládu alebo čaj, prikrývky, knihy – a to je vlastne všetko, čo potrebujete. Ale pomohlo nám to napríklad dobre prekonať obdobie lockdownov, ktoré sme zažili.

V neposlednom rade sa musíme spýtať na autá. Pracujete v spoločnosti, ktorá vyrába produkty, vďaka ktorým sa autá hýbu. A to vo svete prechádza premenou. Aký je váš pohľad na prechod na elektromobily?

Prechod na elektromobily je nepopierateľná vec. Je to len otázka rýchlosti implementácie. V niektorých krajinách, so silnými dotáciami, ako je napríklad Nórsko, je nárast trhu elektromobilov obrovský. Ostatní to dobiehajú. Ale aby ste videli celosvetový trend, stačí sa pozrieť na výrobcov áut. Jasne vám to ukazuje, že nejde o módny výstrelok. Toto už je mainstream. A my, výrobcovia pohonných látok, sa tomu musíme tiež prispôsobiť. Nepredávame len litre. Predávame kilometre. A ktorá technológia bude tou hlavnou, ktorá bude poháňať autá zajtrajška, ukáže len čas.