Tajuplné mesto vytesané do skaly: Petra

Jordánske ruinové mesto Petra je jednou z najzvláštnejších pamiatok starovekého sveta. Jeho ruiny, ohromujúce prírodné prostredie a obrovské hrobky z neho robia jedinečný komplex, ktorý je od roku 1985 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a je jedným zo siedmich divov sveta od roku 2007.

Foto: Shutterstock

Petra bola založená v 6. storočí pred n. l., čo z nej robí jedno z najstarších miest na svete, no pri vykopávkach sa tu našli aj oveľa staršie poklady. Bývalé karavanové centrum bolo prosperujúce mesto starovekého semitského kmeňa Nabatejovcov, ktoré prekvitalo medzi rokmi 200 pred n. l. a 100 po n. l. Mesto začalo postupne upadať od 2. storočia, poslednými Európanmi, ktorí ho videli, boli križiaci. Po stáročia vedeli o meste iba beduínski pastieri, až kým ho v roku 1812 švajčiarsky cestovateľ-dobrodruh Jean Louis Burckhardt našiel.

Kde Mojžiš kropil vodu zo skaly

Foto: Pexels

Petra sa nachádza vo Wadi Musa, teda v Mojžišovom údolí. Podľa Biblie, pre Židov smerujúcich do Kanaánu, Mojžiš tu udrel svojou palicou na skalu, a zo skaly sa voda vytiekla. V skalnej doline sa našlo 34 monumentálnych a 600 jednoduchších hrobiek, ako aj domy vytesané do skaly, obetné miesta a kolonádových vonkajších svätýň. Zásobovanie mesta vodou bolo riešené potrubím – systém bol navrhnutý tak, aby sa naplnil len asi 80% vody, takže potrubia sa kvôli tlaku neroztrhli.

Turistov, ktorí navštívia Petru, najskôr privítajú tri obrovské balvany, skaly Džin, a potom monument inšpirovaný Egyptom, Obelisková hrobka. Ďalšou atrakciou je Triklinium, čo je miestnosť s tromi lavičkami, ktorú Nabatejci používali na obrad na uctenie si mŕtvych.

Al-Khazneh – Pokladnica

Foto: unsplash

Cesta do Petry prechádza cez roklinu Siq, ktorá pripomína atmosféru Marsu, a ktorá je dlhá 1,2 km a miestami vysoká 80 – 100 metrov, no široká len 2 – 3 metre. Na konci rokliny sa nachádza najslávnejšia budova Petry, Pokladnica (Dom pokladov), ktorého 40 metrov vysoká a 25 metrov široká helenistická fasáda je ako kulisa pre filmovú superprodukciu. Dvojpodlažná fasáda veľmi dobre zachovanej budovy je zdobená alexandrijskými rezbami a vlysmi, pod ktorými vykopávky odhalili celé podlažie, kde sa našli hrobky.

Na ceste do starobylého centra mesta, pred divadlom, je Ulica fasád, s viac ako 40 nabatejskými hrobkami, ktorých štíty sú majstrovskými dielami asýrskych architektov. Divadlo vykopali zo svahu Nabatejci pred 2000 rokmi. V 45-radovom hľadisku sa zmestilo pôvodne 3000 ľudí, ale Rimanmi obnovené divadlo malo už 8000 miest na sedenie. Zemetrasenie v roku 363 poškodilo divadlo natoľko, že jeho časť zbúrali.

Kráľovské hrobky

Foto: unsplash

Niekdajšie bohatstvo a slávu Petry najlepšie vyjadrujú fasády hrobiek vytesané do skál. Medzi najkrajšie patrí šesť kráľovských hrobiek – hrobka Uneisu, hrobka Uma, Hodvábna hrobka, Korintská hrobka, Palácová hrobka, hrobka Sextia Florentinusa. Najvýraznejšou budovou v bývalom centre mesta bol hlavný kostol Kasr el-Bint Faraún, postavený v 1. storočí na počesť hlavných bohov Nabateanov. Kláštor Ed Deir sa týči na vrchole kopca. Interiér budovy je jedna obdĺžniková, úplne nezdobená miestnosť uzavretá výklenkom. Jeho hlavnou atrakciou sú farebné pruhy na pieskovcových stenách.

AMI MÉG ÉRDEKELHET