Bašty zo stredu

V deväťdesiatych rokoch boli pivovary sprivatizované a na scéne sa objavili finančne zabezpečení zahraniční investori. Na trhu bolo čoraz menej slovenských pivovarov. Hurbanovský Zlatý bažant ovládol v roku 1995 holandský gigant Heineken, ktorý v roku 1997 vstúpil aj do nitrianskeho Corgoňa. V rovnakom roku kúpil Šariš ďalší veľký hráč zo zahraničia – juhoafrický SABMiller. Ten v roku 2005 prikúpil aj topoľčiansky Topvar, ktorý dovtedy vlastnili Slováci a dlhé obdobie sa mu aj celkom darilo. V roku 2002 dosiahol výrobné maximum – takmer 700-tisíc hektolitrov. Potom však stúpli dane na pivo a výrazne klesol dopyt. Krízové obdobie neprežil Martiner ani Gemer v Rimavskej Sobote, výrobu bratislavského Steinu presunuli do vyhnianskeho Steigeru.

Peripetiám čelil aj samotný Steiger v srdci stredného Slovenska. Podnikateľ Eduard Rada v deväťdesiatych rokoch síce zabránil jeho likvidácii, no keď sa produkcia tunajších pivovarov znížila medzi rokmi 2002 až 2006 z takmer piatich miliónov hektolitrov na 3,8 milióna, predal Rada vyhniansku značku spoločnosti z Londýna.

Banskobystrický Urpiner bol na tom ešte horšie. Obrovské dlhy, ktoré po sebe zanechali privatizéri, firmu v roku 2003 dotlačili do konkurzu. Po niekoľkých rokoch ju prevzali Slováci Ľubomír Vančo a Branislav Cvik a tým sa Urpiner podarilo oživiť. Vyrába ročne cez 100-tisíc hektolitrov a Steiger zhruba 200-tisíc. Na japonský koncern Asahi, ktorý od SABMiller získal Plzenský Prazdroj Slovensko a ovládol pivovar vo Veľkom Šariši, pripadá vyše milióna hektolitrov a na Heineken viac než 1,5 milióna hektolitrov.

Revolúcia chutí

Naozajstné oživenie pivárstva na Slovensku však priniesli až menšie – remeselné – pivovary a najmä zásadná zmena v postoji Slovákov k tomu, ako má pivo chutiť. Celé generácie boli totiž odchované na klasickom, spodne kvasenom ležiaku a pokusy spestriť ponuku napríklad ovocnými chuťami dopadli v deväťdesiatych rokoch fiaskom.

Po roku 2000 sa však trend začal otáčať. Samotní pivári konštatovali, že ich zachránil dopyt po radleroch. Objavovať sa začali aj nefiltrované, pšeničné pivá a výrazne horkejšie pivá typu ALE. Vrchne kvasené pivá sa viac daria remeselným pivovarom, pretože sa nefiltrujú ani nepasterizujú a majú krátku trvácnosť. Navyše, zákazníci sú ochotní priplatiť si za čerstvé a kvalitnejšie. Počet malých pivovarníkov sa z necelej desiatky rozrástol na takmer sedemdesiat. A to aj napriek tomu, že priemerná spotreba piva na obyvateľa je stále približne o 30 litrov nižšia než za socializmu a na malé pivovary pripadá asi percento produkcie.

Kto by sa vybral do spomínaných Vyhní, núkala by sa mu príležitosť porovnať. Bývalý majiteľ Steigeru Rada totiž v roku 2010 založil v Banskej Štiavnici remeselný pivovar Erb. Pivo si môžete vychutnať v reštaurácii rovnakého mena v centre malebného mestečka. Erb sa môže pochváliť napríklad 13-percentným tmavým špeciálom.

Východ aj západ

Ešte dlhšiu tradíciu má minipivovar Kaltenecker v Rožňave. Funguje od roku 2005, pričom nadviazal na staršiu spoločnosť. Vyhľadávaná je od Kalteneckeru IPA Yakima či tmavý ležiak Brokát. Pivovar zároveň potvrdzuje, že nie každý zažíva skvelé časy.

V Košiciach funguje od roku 2002 pivovar Golem. Majitelia chceli na východ Slovenska preniesť kúsok Prahy, vo vlastnej reštaurácii ponúkajú 11,5-stupňový ležiak, príležitostne 13-stupňový špeciál. Obidva pivovary sú súčasťou takzvanej východoslovenskej pivnej cesty. Rovnako ako košická Cassa Brewery, ktorá v roku 2015 a 2016 získala 1. miesto v súťaži Slovenská pivná korunka s pšeničným pivom Cassa 1935. O rok neskôr ju v tejto kategórii prekonal ďalší východoslovenský pivovar – Tatras z Popradu.

Aj západ krajiny sa má čím pochváliť. V januári 2013 otvorili Stupavar v Stupave na Záhorí. Hneď v prvej sezóne získali v hodnotení malých pivovarov tri ceny – pivovar roka, objav roka aj sládok roka. Vychýrený je tunajší 11-stupňový ležiak výnimočne sýtej a horkej chuti.

Darí sa aj ďalším pivovarom zo Záhoria. Od júla 2014 funguje Wywar v Holíči. Zlatú Slovenskú pivnú korunku získal v kategórii vrchne kvasených pív v roku 2016, 2017 aj 2019. Druhý skončil v rovnakej kategórii v roku 2019 Hellstork zo Senice. V roku 2018 vytlačil Záhorákov z prvej pozície medzi IPA-mi piešťanský ŽiWell.

Degustácia pív