RAPA NUI, OSTROV TOTEMOV

Keď sa povie Veľkonočný ostrov, každému sa pred očami vynoria monumentálne kamenné sochy v tvare ľudských hláv. Odľahlý ostrov v príjemnom subtropickom pásme Tichého oceánu však ponúka oveľa viac. Obdivovať ho môžete na okružnej túre pešo, autom, zo sedla koňa aj zo surfovacej dosky na vlnách oceánu.

Foto: Shutterstock

Veľkonočný ostrov patrí medzi najodľahlejšie miesta na planéte a je ideálnou voľbou pre tých, ktorí túžia zabudnúť na horúčkovitú hektiku súčasného sveta. Najbližšie obývané miesto totiž leží viac ako 2000 kilometrov od kúska zeme, ktorý nesie v jazyku domorodcov meno Rapa Nui. Prívlastok veľkonočný mu dal holandský námorný kapitán Jakob Roggeveen, keď ho v roku 1722 objavil práve na Veľkonočnú nedeľu. Od roku 1888 je ostrov súčasťou Čile, hoci historicky a etnograficky má bližšie k Polynézii. Jeho návštevu sa oplatí naplánovať na obdobie, keď u nás prevláda pochmúrne zimné počasie. Vtedy je totiž na južnej pologuli leto s príjemnými 23 – 24 stupňami Celzia. Voda Pacifiku sa môže zohriať aj na 25 stupňov Celzia.

OD POLYNÉZSKYCH DOMORODCOV PO TURISTOV

Foto: Pexels

Veľkonočný ostrov vznikol približne pred 780-tisíc rokmi vulkanickou činnosťou. Jeho prví obyvatelia zo začiatku 12. storočia pochádzali z Polynézie. Postupne vytvorili vyspelú kultúru, čo dokazujú aj monumentálne kamenné sochy Moai a iné umelecké diela. V čase vzniku záhadných kamenných strážcov malo Rapa Nui pravdepodobne až niekoľko tisíc obyvateľov. Keď sa v roku 1722 vylodili na ostrove prví Európania, žili tam už len dve až tri tisícky ľudí. V dôsledku zavlečených chorôb a prekvitajúceho obchodu s otrokmi začal počet domorodcov ešte viac klesať. V roku 1877 ich narátali už iba 111. V súčasnosti má ostrov okolo 8000 obyvateľov. Každoročne ho navštívi asi 100-tisíc turistov. Nikoho preto neprekvapuje, že väčšina ľudí, hovoriacich po španielsky a jazykom rui, pracuje v turizme.

TAJOMNÉ KAMENNÉ SOCHY MOAI

Foto: Pexels

Nezvyčajné totemy predstavujú najväčšiu turistickú atrakciu ostrova, ktorá si získala pozornosť svetovej verejnosti až v 20. storočí. Podľa najrozšírenejšej teórie znázorňujú polynézskych náčelníkov uctievaných ako bohov. Domáci totiž verili, že ich vodcovia pochádzajú od bohov a že po smrti ich znova čaká život medzi nimi. Sochy mali slúžiť ako prechodné útočiská pre ich duše. Najnovšie údaje hovoria, že na Rapa Nui bolo dokončených až 1043 kamenných sôch. Nie všetky však zobrazujú hlavy. Naopak, nezriedka ide o kamenné torzá. Mnohé z nich sú čiastočne alebo úplne zakopané do zeme.

Sochy možno obdivovať na mnohých miestach ostrova, niektoré sú obrovské, iné zas oveľa menšie. Pri Ahu Tongariki nájdete úplne zreštaurované Moai, pri Ahu Tahai bude na vás hľadieť jednooký obor s pukao – červenými kameňmi pripomínajúcimi vrkoče. Väčšina Moai je otočená smerom do vnútra ostrova, aby chránila domorodcov. Jedine pri Ahu Tahai stoja sochy, ktoré pohľadom sledujú Pacifik. Oceán je iba na skok a svojou sýtomodrou farbou vás doslova núti, aby ste sa ponorili do jeho priezračných vôd. V dvadsaťmetrovej hĺbke sa nachádza ďalšie monumentálne Moai. Hoci ide iba o napodobneninu, ktorá vznikla pre potreby filmárov, je to neopakovateľný zážitok.

AMI MÉG ÉRDEKELHET