SVÄTOJAKUBSKÉ PUTOVANIE

Camino de Santiago alebo Svätojakubská púť nemá vo svete páru. Zisťovali sme, v čom tkvie tajomstvo jej popularity, kto by sa mal vydať na cestu a čo môže od nej očakávať.

Foto: Shutterstock

Púte, ktorých spoločným cieľom je španielske mesto Santiago de Compostela, sú známe už stáročia. Ľudia túžiaci po duchovnej obrode tam chodili na pomyselný koniec sveta (Finisterra) už pred vznikom kresťanstva. Medzi kresťanmi sa stala populárnou v 11. až 12. storočí. Postupom času však začal záujem upadať, a to v dôsledku epidémií a šírenia reformačných myšlienok.

ODVRÁTENÁ STRANA KOMERCIE

Foto: Pexels

Situácia sa otočila v 20. storočí, pričom nemalý podiel na tom má svetoznámy spisovateľ Paul Coelho. Práve jeho kniha Pútnik z Compostely s podtitulom Mágov denník z roku 1987, ktorá je záznamom autorových zážitkov a pocitov z iniciačnej púte k hrobu svätého Jakuba, pritiahla pozornosť verejnosti k Svätojakubskej púti. Camino de Santiago sa stalo doslova masovou záležitosťou a dnes patrí medzi najobľúbenejšie diaľkové trasy na svete. Výzva, sebapoznávanie alebo ďalší splnený cestovateľský sen?

Podobne ako kiahne, tak aj pandémia koronavírusu zapríčinili prudký pokles ciest do zahraničia. Od 80. rokov minulého storočia do vypuknutia pandémie v roku 2020 lámali počty zahraničných pútnikov na Camine rekordy. Cestu absolvovalo od 300- do 350-tisíc ľudí ročne, čo v letných mesiacoch znamenalo až sto pútnikov za hodinu v cieli Svätojakubskej púte – Santiago de Compostela. Pri takej frekvencii nebol nikto na ceste sám a v prípade potreby sa vždy našiel niekto, kto podal pútnikovi v núdzi pomocnú ruku. Najväčším nepriateľom pocestných boli ploštice, chýbajúce postele pod strechou a miesta na teplý obed či večeru. Lokálna infraštruktúra totiž nedokázala udržať krok s rastúcim počtom návštevníkov. A to napriek tomu, že spolu s popularitou Camina sa prejavila odvrátená strana komercie. Keďže štvrtina až polovica zo všetkých pútnikov absolvovala práve záverečných sto kilometrov, niekdajšie obchody nahradili reštaurácie s vyššími cenami. Výsledkom bolo, že posledných päť až sedem dní to na púti vyzeralo ako na masových bežeckých pretekoch, a nie na ceste sebapoznania a meditácie.

PROTI GUSTU ŽIADEN DIŠPUTÁT

Foto: unsplash

V 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda skôr než nastal najväčší turistický boom, sa španielska vláda rozhodla pokryť asfaltom alebo inak spevniť väčšinu historickej pútnickej cesty. Trasa totiž kopírovala kľúčovú infraštruktúru pre tranzitnú dopravu. Iba jedno percento ciest Camina tak dnes vedie po úzkych prírodných chodníčkoch, ostatné úseky tvoria široké asfaltky, poľné cesty či hradské vydláždené čadičovými kockami, občas s intenzívnejšou dopravou. Hoci chôdza po tvrdom pevnom povrchu nie je práve najzdravšia, je to stále lepšia voľba ako celodenné sedenie. Navyše pre začiatočníkov a príležitostných turistov znamená pešia turistika po asfaltke akúsi istotu a rýchlejšie tempo ako v náročnom horskom teréne. Počas púte sa nemusíte zriecť ani ďalších civilizačných vymožeností. Ak nedisponujete ideálnou kondíciou, nemusíte so sebou vláčiť spacák, jedlo ani väčšie zásoby vody. Trasa sa nikdy výrazne nevzdiali od obcí, nehrozí ani prenocovanie pod holým nebom. V prípade, že na niečo zabudnete, môžete si to kúpiť v dobre zásobovaných obchodoch lemujúcich trasu. A práve v tom tkvie popularita Camina.

NEBESÁ PRE ZAČIATOČNÍKOV, OČISTEC PRE POKROČILÝCH

Foto: Pixabay

Ubytovanie, pitná voda a jedlo sú k dispozícii takmer na každom kroku, podobne to platí o pútnikoch na posledných sto kilometroch trasy. Samoty sa preto obávať nemusíte. Vyraziť môžete naľahko, keďže strechu nad hlavou nájdete na približne každom piatom kilometri. K dispozícii sú aj početné umyvárne, toalety či dokonca sprchy, takže sa môžete každý deň postarať o osobnú hygienu. Keďže trasu lemujú dediny a mestá, núdza nebude ani o obchody, kde si môžete kúpiť obuv či oblečenie. Rannú kávu si zas môžete dať v niektorom z mnohých podnikov. Pripraviť sa treba na spaľujúce slnko či občasné prehánky, počítať treba i s pľuzgiermi na nohách. Ak sa rozhodnete nocovať v tzv. auberge, budete potrebovať aj štuple do uší, keďže budete zaspávať vo veľkokapacitných spálňach v spoločnosti ďalších pútnikov. Odporúčame vám zrieknuť sa tzv. pútnického menu, ktoré spravidla zahŕňa drahé, ale nie príliš chutné jedlá. Ak si púť predstavujete ako meditatívne putovanie naprieč divokou prírodou bez turistov, kde môžete nerušene premýšľať nad životom, ste na zlej adrese. Namiesto cieľového Santiago de Compostela sa radšej vydajte do Pyrenejí.

Na druhej strane spomalenie, kontakt s domácimi i pútnikmi z rôznych kútov sveta, fyzická únava a zaslúžený pocit spokojnosti po zdolaných kilometroch vás priblížia k vnútornému ja a prispejú k väčšiemu duševnému pokoju. Lebo ako hovorí Matúš (18, 20), „kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

AMI MÉG ÉRDEKELHET