V súlade s rozhodnutím OSN bol Svetový deň včiel prvýkrát zaradený do kalendárov v roku 2018. Odvtedy si každý rok 20. mája ľudia na celom svete pripomínajú, za čo všetko môže vďačiť človek tomuto usilovnému hmyzu. Aj keď si každý v prvom rade so včelami spája med, v skutočnosti je toho oveľa viac!
Foto: Getty Images Hungary
Svetový deň včiel pripadá preto na 20. mája, pretože v tento deň v roku 1734 sa narodil Anton Janša, včelár slovinského pôvodu, ktorý položil základy moderného včelárstva a bol riaditeľom prvej rakúsko-uhorskej včelárskej školy. Vzťah medzi včelami a človekom sa však datuje do oveľa skorších čias. Med divých včiel konzumoval už pračlovek a domestikácia medonosných druhov sa začala veľmi skoro, v 6. – 4. tisícročí pred n. l. Včely sa však dlho chovali iba pre med a vosk, nevediac, že bez nich by väčšina pestovaných rastlín nepriniesla plody.
Ohrozený druh
Foto: 123rf
Často sa opakujúcou témou v médiách je skutočnosť, že populácie najdôležitejšieho opeľujúceho hmyzu, včiel, neustále klesajú po celé desaťročia a vo viacerých krajinách na severnej pologuli sú dokonca považované za ohrozený druh. Dôvodom môže byť ľudská činnosť, napríklad odlesňovanie, monokultúrne pestovanie plodín, nekontrolované používanie chemikálií alebo zmena podnebia. Používanie upravených a ošetrených semien čoraz viac znižuje zdroje peľu a nektáru, čo vedie k poklesu populácií včiel.
Bez včiel niet úrody
Foto: Nadácia Ekopolis / Zelené oázy
Vzdelávacia včelnica v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou v okrese Poltár približuje význam opeľovačov zážitkovou formou.
"Ak včely vyhynú, ľudstvo prežije nanajvýš štyri roky" – tento hrozivý výrok údajne odznel z úst Alberta Einsteina. Z dôvodu nedostatku dôveryhodných zdrojov nevieme, či toto prehnané tvrdenie skutočne pochádza od neho, ale vieme, že včely a včelárstvo majú obrovský vplyv na potravinovú bezpečnosť a zachovanie biodiverzity. 76 % svetovej produkcie potravín a 84 % európskej produkcie zeleniny závisí od opelenia domácich a divých druhov včiel – ak by včely raz a navždy zmizli, okamžite by vypukla potravinová kríza.
Ochranárska organizácia Earthwatch Institute vyhlásila včely za najdôležitejšie živé bytosti na Zemi. Aj keď počet včiel neustále klesá, tento druh sa dá stále zachrániť. Každý môže prispieť svojou troškou k tomu, aby prežili, napríklad tým, že nebude vôbec alebo len v nevyhnutnej miere používať chemické postreky. Alebo tak, že na balkóny či v záhradkách vysadí kvitnúce rastliny vytvárajúce peľ a nektár.
Slovenské medy medzi najlepšími na svete
Foto: 123rf
Med je tekutým zlatom Slovenska a vďaka prírodným danostiam krajiny si môžeme od domácich včelárov kúpiť aj agátový, lipový, kvetový, repkový, slnečnicový a lesný medovicový med svetovej kvality. Aj keď medzi najslávnejšie a najdrahšie medy na svete patria turecký Elvish med, novozélandský med manuka a jemenský med sidr, stredoeurópske zastúpenie je veľmi silné pri každoročných medzinárodných súťažiach. Na medovej olympiáde konajúcej sa v Kanade v roku 2019 získalo Slovensko spolu 20 medailí pred takými krajinami, ako sú USA, Rusko alebo Brazília – najväčší producenti medu. Dokonca sme zaznamenali historický úspech aj v kategórii najlepší med na svete: zlatú medailu získal produkt z včelárskej farmy na východnom Slovensku.
Viete, že...
Foto: Pexels
Vo včelstve je matka (kráľovná) a v závislosti od ročného obdobia 6 000– 8 000 trúdov a 10 000 – 60 000 robotníc.
Robotnice sú neaktívne samičky. Žijú v priemere 30 – 45 dní, počas ktorých sa zameriavajú výlučne na prácu.
Včela je jediný hmyz, ktorý produkuje potravu pre ľudí.
Na výrobu jedného litra medu potrebujú včely navštíviť približne 2 000 000 kvetov.
V starovekom Egypte bol jedným z najdôležitejších liekov med.