Thessaloniki založil v roku 315 pred n. l. macedónsky kráľ Kassandros a bolo k nemu pripojených 25 dedín. Mesto bolo v 2. storočí pred n. l. obklopené múrom – v tom čase bolo autonómnym mestským štátom s vlastným zákonodarným zborom v rámci Macedónska. Aj keď bolo pôvodne obývané Macedóncami, čoskoro ho zaľudňovali Gréci. Rozvíjajúci sa priemysel a obchod priťahoval aj ďalšie národy a prostredníctvom apoštola Pavla prijalo aj kresťanstvo.
Solún bol po Gótoch a Slovanoch spustošený Arabmi a Normanmi, ale ani množstvo devastácií a obliehaní nemohlo zastaviť kultúrny rozvoj mesta. Cez tri storočia sa tu každý október konal „Veľtrh obchodníkov východu a západu".
Solúnski bratia: Cyril a Metod
Foto: Thessaloniki.travel
Monumentálny stĺp „Knižný chrám" má podobu otvorenej knihy, ktorej stránky tvoria obrazy svätých Cyrila a Metoda.
Cyril a Metod sa narodili v tomto meste ako Konštantín a Michal v 9. storočí. Obaja boli vysoko vzdelaní a vynikajúco rozprávali slovanským dialektom, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. (Podľa jazykovedcov slovanský jazyk bol prakticky jednotný až do 10. až 12. storočia, hoci existovalo niekoľko nárečí.) Cyril bol knihovníkom v archíve Hagia Sophia v Carihrade, potom sa utiahol do kláštora a neskôr učil filozofiu na carihradskej univerzite. Tu získal aj titul „Filozof".
Rastislav, knieža Veľkej Moravy, požiadal učiteľov od byzantského cisára Michala III., aby „učili pravú kresťanskú vieru v jazyku svojho ľudu". Cyril a Metod túto úlohu prijali, ich cieľom bolo, aby pozbierali kresťanské liturgické texty v knihách napísaných v slovanskom jazyku. Niektoré samohlásky a spoluhlásky slovanského jazyka však nebolo možné napísať gréckym alebo latinským písmom. Preto vytvorili 43-písmenovú hlaholskú abecedu, ktorá sa používala na preklad Svätého písma do slovanského jazyka. Po Cyrilovej smrti Metod pokračoval v práci sám. Jeho život bol celkom dobrodružný: bol menovaný za arcibiskupa Panónnie, bol uväznený na dva roky a bol prepustený na naliehanie pápeža Jána VIII. a v jeho posledných rokoch prekladal liturgické knihy. Sviatok Cyrila a Metoda, 5. júla, zaradili do rímskeho kalendára v roku 1880 a v roku 1980 pápež Ján Pavol II. vyhlásil solúnskych bratov za spolupatrónov Európy.
Solúnske prechádzky
Foto: 123rf
Pri Bielej veži stojí za to prechádzka na promenáde pri západe slnka.
Prehliadku mesta zvyčajne každý začne pri Bielej veži, ktorá ponúka nádherný výhľad na mesto. V 18. storočí ju nazývali aj Levia veža a v 19. storočí sa preslávila ako „Veža janičiarov" a „Krvavá veža". V súčasnosti sa v nej nachádza Múzeum byzantskej kultúry. V archeologickom múzeu sú vystavené archaické, klasické, rímske a helenistické artefakty. Byzantský chrám Hagia Sophia, súčasť svetového dedičstva, sa nachádza v centre mesta a je jedným z najstarších fungujúcich kostolov v Grécku. Určite nevynechajte ani Baziliku svätého Demetera (Hagios Dimitros), pútnické miesto svätého Demetera, patróna Solúna. Táto obdivuhodná päťdverová emporová bazilika je od roku 1988 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Najvýznamnejším námestím v Solúne je Aristotelovo námestie, ktoré bolo vytvorené pred 100 rokmi. Je domovom kultúrnych centier, hotelov a zábavných podnikov. V blízkosti námestia sa nachádza víťazný oblúk Galerius, pripomínajúci víťazstvo cisára Galeria nad Peržanmi.
Foto: 123rf
Víťazný oblúk Galerius pripomína v Solúne víťazstvo cisára Galeria nad Peržanmi.