Sviatok všetkých svätých

Sviatok všetkých svätých je kresťanský sviatok, deň spasených duší, ktorý katolícky svet oslavuje 1. novembra. Tento deň je sviatkom rímskokatolíckej cirkvi. Kresťanské spoločenstvá začali oslavovať všetkých zosnulých svätých od siedmeho storočia. V 8. storočí pápež Gregor III. presunul Pamätný deň Panny Márie a mučeníkov, pôvodne slávený 13. mája, na 1. november a urobil z neho ekumenický sviatok.

V každej cirkvi sa Sviatok všetkých svätých oslavuje rôznymi spôsobmi: pre rímskokatolíkov je to hlavný sviatok, ktorý sa oslavuje 1. novembra. U gréckokatolíkov sa slávi ôsmu nedeľu po Veľkej noci a prvú nedeľu po Svätodušných sviatkoch. Vo východnej cirkvi si od roku 380 pripomínali všetkých mučeníkov v rôznych dátumoch: v Sýrii 13. mája, v Antiochii prvú nedeľu po Svätodušných sviatkoch a u Koptov 23. októbra.

V pravoslávnom kresťanstve, podľa starej tradície, Sviatok všetkých svätých pripadá na prvú nedeľu po svätodušných sviatkoch. Pre reformovaných nie je Sviatok všetkých svätých cirkevným sviatkom, rovnako ani Dušičky, pretože nesúhlasia s kultom mŕtvych. Evanjelici tiež neslávia Sviatok všetkých svätých, ale Dušičky áno.

Zaujímavosťou je, že v mnohých krajinách sveta ľudia navštevujú a upravia hroby svojich zosnulých príbuzných na Sviatok všetkých svätých, teda 1. novembra, a nie na Dušičky, ktorý pripadá na 2. novembra.

Dušičky

Pamiatka zosnulých je tiež kresťanským sviatkom, keď sa spomína na tých, ktorí zomreli, ale ešte nedosiahli spásu, na veriacich v očistci.

Pôvod sviatku je nejasný, ale isté je, že starí Rimania uctievali svojich predkov takmer ako polobohov a na zosnulých spomínali pri príležitosti samostatného sviatku, feralia. Dušičky sa prvýkrát slávili ako samostatný sviatok v kresťanskej cirkvi v roku 998. Sviatok sa rozšíril v 11. storočí a oficiálnym sa stal v 14. storočí. Pôvodne katolícky sviatok a jeho ľudové tradície si osvojili aj iné cirkvi. Oficiálne ju uznali evanjelici a unitári. Reformovaní si pripomínajú zosnulých len mimo kostola na základe miestnych zvykov, zvyčajne 31. októbra, čo je Pamätný deň reformácie. Na druhej strane, Dušičky sú niekoľkokrát zaradené do kalendára sviatkov pravoslávneho kresťanstva. V židovských tradíciách je spomienka na zosnulých najsilnejšie spojená so smrťou Mojžiša. Mnoho ľudí si svojich zosnulých pripomína na Jom Kippur – Deň zmierenia, ktorý je jedným z najväčších sviatkov judaizmu.

Ľudové zvyky

Možno je prekvapujúce, ale so Sviatkom všetkých svätých sa spája aj určitá veselosť, za starých čias boli jarmoky mládencov a dievčat bežné. Bol to deň najímania sluhov a paholkov, ale bolo zakázané vykonávať akúkoľvek prácu. Na mnohých miestach, kde mali dediny samostatnú zvonicu, sa ľudia zoraďovali, aby si sami zvonili jeden po druhom.

Halloween

V anglosaských krajinách je Halloween noc pred (katolíckym) Sviatkom všetkých svätých, teda 31. októbra. V angličtine je tento deň „all hallows' evening” – teda večer všetkých svätých. Sviatok je keltského pôvodu a zvyk obliekania sa do kostýmov pramení z presvedčenia, že duchovia zosnulých sa v tento deň vracajú a presťahujú sa do tiel žijúcich príbuzných. Starí Kelti (resp. ich potomkovia, Íri, ktorí rozšírili tento sviatok po celom svete) sa toho tak báli, že sa snažili oklamať svojich zosnulých príbuzných strašidelnými kostýmami, aby ich nespoznali.