Samarkand – pútnické mesto

Samarkand, založený v 8. storočí p. n. l. je jedným z najstarších miest na svete, ktorým kedysi prechádzala Veľká hodvábna cesta – stredoveká obchodná cesta spájajúca Čínu so Stredozemným morom. Mnohé z jeho atrakcií sú od roku 2001 na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mesto je významným miestom nielen z hľadiska kultúry, ale aj náboženstva. Každý moslim musí aspoň raz v živote absolvovať púť do Mekky. Ak to nedokáže, môže ju nahradiť piatimi samarkandskými púťami.

Madrasa Ulug Beg – madrasa znamená doslova školu, kde sa okrem islamského náboženského práva vyučovala aj filozofia a skutočné vedy. Ulug Beg je najstaršou a najväčšou takouto školou v Samarkande. Jeho najznámejším vedcom bol Ulug Beg, ktorý žil v roku 1400 a prednášal o matematike a astronómii.

Madrasa Sher Dor – špeciálnym architektonickým dedičstvom madrasy je fasádna výzdoba s dvoma portrétmi levov. Existencia fasádnej výzdoby bola stáročia držaná v tajnosti, keďže islam zakazuje zobrazovanie ľudí a zvierat.

Madrasa Tillya Kari – so svojou farebnou modro-zlatou fasádou je táto budova jedným z klenotov Samarkandu. Pôvodne pozostávala z dvoch častí: jedna prevádzkovala školu a druhá mešitu.

Mauzóleum Gur-e Amir je pohrebiskom vládcov Samarkandu. Je to jedno z posvätných miest islamu, kde sa každý moslimský pútnik prichádzajúci do Samarkandu pomodlí. Vďaka svojej úchvatnej výzdobe je majstrovským dielom stredovekej islamskej architektúry.

Bazár Siob, ktorý susedí s monumentálnou mešitou Bibi-Khanum je obklopený oblakom vôní. V bazáre, ktorý sa špecializuje na aromatické koreniny, sušené ovocie a orechy sú cenovky skôr ozdobným prvkom – zjednávanie sa vrelo odporúča pretože ak sa tak nestane, považuje sa to zo strany predajcov za osobnú urážku.

Buchara – mesto rozprávok

Buchara je ďalšou dôležitou zastávkou na Hodvábnej ceste, zelená oáza uprostred púšte. Mesto založené pred 2500 rokmi sa spomína ako srdce Hodvábnej cesty. V jeho bazároch a karavanserajoch (východné hostince) sa stretávali obchodníci z celého sveta. Buchara je od roku 1993 zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO vďaka dobre zachovaným stredovekým budovám a špeciálnym historickým pamiatkam.

Neprehliadnuteľnou atrakciou je pevnosť Ark – sídlo emírov – veľkolepá stavba, ktorá bola opakovane zničená a následne znovu postavená. Z jej mohutných, 10 metrov vysokých múrov vyčnievajú drevené stĺpy, aby pevnosť vyzerala ako nedokončená, pretože sa verí, že duchovia sa sťahujú len do hotových budov.

Na rozdiel od väčšiny uzbeckých pamiatok Kaljanský minaret nie je zdobený tyrkysovými dlaždicami, ale jednoduchými tehlami usporiadanými do zvláštnych tvarov. Keď Džingischán v roku 1219 spustošil Bucharu, jeho obyvateľov buď zabili alebo predali ako otrokov. Krása 48 metrov vysokej veže na tatárskeho vodcu tak zapôsobila, že Kaljanský minaret bol jedinou budovou, ktorú v meste nezničil.