Cestovateľky, ktoré búrali hranice nemožného
Pri cestovaní dnes je len málo rozdielov medzi mužmi a ženami, napriek tomu tu sú určité rozdiely. Týka sa to najmä bezpečnosti žien v určitých kútoch a kultúrach sveta. V minulosti to bolo úplne inak. Ženy cestovateľky boli väčšinou v spoločnosti videné ako rebelky a vyčnievajúce osobnosti. Napriek tomu vydláždili cestu k zmenám, zbúrali množstvo kultúrnych, spoločenských a rasových predsudkov a aj vďaka nim si dnes môžeme užívať cestovanie v takej neobmedzenej podobe. Časopis Lonely Planet vybral spomedzi ženských cestovateliek niekoľko zvučných mien a z nich my vyberáme päť, ktoré menili svet cestovania.
Ida Pfeifer
Foto: unsplash
Prvým úspešným titulom Idy Pfeifer bola Cesta Viedenčanky do Svätej zeme.
V polovici devätnásteho storočia rozhodne nebolo zvykom, aby žena sama cestovala po svete. A ešte menej bolo zvykom, aby o tom písala. Ida Laura Pfeiffer bola rakúska bádateľka, etnografka a spisovateľka cestopisov. Ako prvá žena dosiahla svojím písaním pozíciu bestsellerov medzi knihami. Keď sa vydala na púť do Turecka, navštívila okrem toho aj Taliansko, Palestínu či Egypt. Jej prvým úspešným titulom bola Cesta Viedenčanky do Svätej zeme. Cesta na Blízky východ v nej podnietila vášeň cestovať a za svoj život podnikla dve výpravy okolo sveta, z ktorých prinášala cestopisy. Týmto vydláždila cestu mnohým ďalším cestovateľkám viktoriánskej doby.
Martha Gellhorn
Foto: Amazon.com
Táto žena je často zatienená svetovo známym menom jej manžela Ernesta Hemingwaya. Avšak Martha Gellhorn ako zahraničná korešpondentka podávala informácie z prvej ruky z tých najťažších miest vojnových konfliktov, ako bolo vylodenie v Normandii či bombardovanie Vietnamu. Pracovala aj s prvou dámou USA, Eleanor Rooseveltovou, precestovala Afriku a Rusko sólo a Čínu spoločne so svojím manželom. Jej memoáre Travels with Myself and Another vtiahli tisícky ľudí do miest, na ktoré sa nikdy nebudú môcť vydať osobne.
Junko Tabei
Foto: unsplash
Junko Tabei bola prvou ženou, ktorá zdolala všetkých 7 najväčších vrcholov sveta.
Toto meno, známe v horolezeckých kruhoch, je symbolom nasledovania vášne k horám. Junko Tabei bola prvou ženou, ktorá v roku 1992 zdolala posledný zo siedmich najväčších vrcholov sveta. Písal sa rok 1992. Milovala prírodu, hory a dobrodružstvo a o týchto zážitkoch sa tiež podelila v knihách, ktoré boli donedávna len v jej rodnej japončine. Postupne sa však vo svete prekladajú, a tak sa môžete viac dočítať o jej vášni k divokým horám, ale aj o vyznaniach o materstve či smútkoch, ktoré v živote zažila.
Isabella Bird
Foto: Pexels
Isabella Bird objavovala Skalisté hory predtým, než boli národným parkom.
Prvá ženská členka britskej Kráľovskej geografickej spoločnosti bola vo svojej dobe, koncom 19. storočia, jednou z najznámejších osobností cestovania. Objavila Skalisté vrchy pol storočia pred ich vyhlásením za národný park. To všetko v tom najnáročnejšom počasí, tvrdých zimách a v ťažkom teréne. Prešla Havaj na chrbte koňa, navštívila Čínu, Tibet, Indiu, Irán, Kóreu aj Maroko. Pamiatkou na jej neúnavnosť sú zážitky spísané v knihách.
Ursula „Uschi“ Obermeier
Posledná vybraná cestovateľka sa trochu vymyká zo vzorov žien, ktoré búrali stereotypy svojej doby a bojovali za svoju vášeň cestovať. Uschi Obermeier vyrástla na nudnom predmestí Mníchova a celé detstvo si priala, aby sa v jej živote konečne niečo dialo, aj keby to mal byť pád lietadla. V klube Big Apple bola neskôr objavená ako modelka a dostala sa tak do sveta celebrít. V západnom Berlíne sa dostala do ľavicovej Komúny I., kde sa angažovala politicky, neskôr začala randiť s hviezdami ako Jimi Hendrix či Mick Jagger. S Rolling Stones sa vydala v roku 1975 na turné, spoznala ešte viac sveta a prežívala hippies kultúru od Ázie po Mexiko. Po takomto divokom živote sa usadila v Los Angeles, kde žije pokojný život, vyrábajúc vlastné šperky. No jej život plný zmien spísala ako sexsymbol takzvanej „generácie 1968" do biografie, ktorá bola v roku 2007 aj sfilmovaná do snímky Na safari za šťastím.