Pozná ho celý svet, no dokončený nebol nikdy. Príbeh slávneho pamätníka

História Mount Rushmore sa začala písať v 20. rokoch 20. storočia, keď juhodakotský historik Doane Robinson prišiel s myšlienkou vytvoriť atrakciu, ktorá by do štátu prilákala turistov. Realizáciou projektu poverili sochára Gutzona Borgluma, ktorý napokon vybral portréty Georgea Washingtona, Thomasa Jeffersona, Theodora Roosevelta a Abrahama Lincolna.

Práce sa začali v roku 1927, ešte pred samotným vytesávaním však bolo potrebné vybudovať prístupovú cestu. Postupne pribudli dielne, ubytovne, lanovky, aj systém kladkostrojov, pomocou ktorého sa robotníci pohybovali po skalnej stene. Pracovali v náročných podmienkach, na úzkych visutých sedadlách sa spúšťali nad priepasťou hlbokou až 150 metrov.

Obrysy obrovských tvárí najskôr vytvárali pomocou dynamitu. Keďže mnohí robotníci nemali skúsenosti so sochárstvom, Borglum vyvinul vlastný systém merania. Body vyznačené na modeli v mierke 1 : 12 prenášali v dvanásťnásobnom zväčšení priamo na skalnú stenu.

Dokonca aj pohľad prezidentov je výsledkom premysleného optického triku. Na mieste očí vysekali do žuly priehlbiny a v ich strede nechali vyčnievať kúsky kameňa. Hra svetla a tieňa tak vytvára dojem, akoby mali oči skutočný lesk.

Výstavba trvala celkovo 14 rokov. Napriek tomu, že robotníci pracovali vo veľmi nebezpečných podmienkach, priamo počas prác na pamätníku nikto neprišiel o život.

Pamätník, ktorý dnes vidíme, je len časťou toho, čo si Borglum pôvodne predstavoval. Podľa portálu hamuesgyemant.hu plánoval vytesať postavy prezidentov až po pás a vo vnútri hory vytvoriť veľkolepú sálu s názvom Hall of Records. Uchovávať sa v nej mali dokumenty a pamiatky súvisiace s históriou Spojených štátov.

S výstavbou sály sa začalo v roku 1938 a do hory vyhĺbili približne 21-metrový tunel. O rok neskôr však práce zastavili, pretože dostupné financie bolo potrebné použiť na dokončenie portrétov prezidentov.

Borglum zomrel v roku 1941 a krátko nato vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny. Jeho monumentálny plán sa tak nikdy nepodarilo dokončiť v pôvodnom rozsahu a nedokončená sála dodnes zostáva ukrytá vo vnútri žulového masívu.