Výlety na sopky, 6. časť – Fudži Výlety na sopky, 6. časť – Fudži
Foto: Shutterstock

2023-05-25

Výlety na sopky, 6. časť – Fudži

Spiaca svätica... alebo svätec?

V minulosti ľudia verili, že hora Fudži spája zem a nebo – nečudo, že je opradená množstvom mýtov. Podľa legendy na Fudži prvýkrát vystúpil neznámy mních v roku 663. Hora vysoká 3776 metrov bola uctievaná ako svätá vyznávačmi starej japonskej viery, šintoizmu, minimálne od roku 600. Bolo to brané tak vážne, že Fudži a jej okolie boli až do roku 1872 zakázanou oblasťou pre ženy. Podľa ich presvedčenia je hora stelesnením dokonalej krásy, a tak nie je náhoda, že táto harmonicky tvarovaná sopka sa stala jedným z obľúbených námetov japonských maliarov, spisovateľov a básnikov. Prvá písomná zmienka o jej erupcii pochádza z roku 800 pred naším letopočtom a posledná bola v roku 1707. Aj keď je sopka Fudži nečinná už viac ako 300 rokov, stále je považovaná za aktívnu. Napriek tomu môže každý vyliezť na svätú horu, pretože pravdepodobnosť erupcie je nízka.

Foto: unsplash

Príbytok bohov

Pôvod mena Fudži sa vysvetľuje viacerými spôsobmi, podľa jedného znamená nekonečno, podľa iného nemá obdoby, no existuje aj predstava, podľa ktorej pomenovanie je po bohyni ohňa starovekého japonského náboženstva. Nakoľko ide o sopku, vôbec to nie je prekvapivé a podporuje to aj fakt, že podľa šintoistického náboženstva je príbytkom bohov vrchol hory. Pre nesprávny výklad sa názov Fudžijama rozšíril iba v zahraničí, no v Japonsku sa posvätná hora označuje výlučne ako Fudžisan (hora Fudži). To však neuberá na jej duchovnej a turistickej hodnote, keďže výstup na Fudži je jedinečným zážitkom. Prírodnú, umeleckú a duchovnú hodnotu Fudži a šintoistických budov na nej uznalo aj UNESCO, keď posvätnú horu v roku 2013 pridalo na Zoznam svetového dedičstva.

Foto: Pexels

Zážitok na celý život

Podľa japonského príslovia: "Bláznom je ten, ktorý nikdy nevystúpi na horu Fudži a blázon je aj ten, ktorý na ňu vystúpi dvakrát." To znamená, že výstup na Fudži je najväčším zážitkom života, pretože nič nie je vyššie ako vrchol svätej hory. Oficiálna sezóna trvá od júla do začiatku septembra. V tomto období sa môže každý, kto sa cíti fyzicky zdatný, vydať na jednu zo štyroch určených trás. Každoročne túto posvätnú púť Japoncov absolvuje asi 600 000 ľudí, od najmladších po najstarších – tretinu turistov tvoria cudzinci. Aj keď túra nie je nijak zvlášť náročná, zaberie veľa času, takže turisti väčšinou prenocujú v horských útulniach. Je dobré vedieť, že čím vyššie sa dostanete, tým bude tlak vzduchu a obsah kyslíka vo vzduchu čoraz nižší, čo môže mnohých zaťažovať. Na každej z ciest vedúcich na vrchol je 10 zastávok: prvá je na úpätí hory, zatiaľ čo posledná je pri kráteri – väčšina turistov zvyčajne začína túru na piatej úrovni. Keď sa dostanete na vrchol, môžete sa prejsť okolo sopečného krátera s priemerom 610 metrov, pozrieť si šintoistickú svätyňu a užiť si magický východ slnka za úsvitu.

Foto: Shutterstock