Magická polárna žiara

Keď elektróny, protóny ale najmä ióny dopadnú do atmosféry deje sa to v oblasti zemských pólov, kde je magnetické pole kolmo k povrchu Zeme. Na nočnej oblohe sa zjavujú rôzne farby spektra. Červenú spôsobuje stret elektrónov s protónmi dusíka v nižšej atmosfére, stále však minimálne vo výške 60 km. Keď molekuly kyslíka kolidujú s iónmi vo výške asi 95 kilometrov, vznikne zas typická zelená farba. Tento jav však nie je medzi planétami slnečnej sústavy jedinečný a polárna žiara sa vyskytuje aj na Marse, Jupiteri, Saturne a Neptúne.

O tom, aká je polárna žiara silná, rozhoduje intenzita aktivity Slnka. Táto hviezda má jedenásťročný cyklus. V rokoch jeho najsilnejšej aktivity môžeme zachytiť náznaky tohto prírodného úkazu aj u nás, na Slovensku. No polárna žiara neexistuje len na severnom póle. Aurora Australis je menej známa sestra Aurory Borealis a vyskytuje sa okolo južného pólu. Vzhľadom k tomu, že sa k južnému pólu v Antarktíde dostaneme omnoho ťažšie než do Švédska, Fínska, či Kanady, zostáva v tieni polárnej žiary severnej pologule.

Polárnu žiaru uvidíte len vtedy, pokiaľ nie ste obklopení svetlom z civilizácie – bez takzvaného svetelného znečistenia. Preto sa k jej sledovaniu cestuje do odľahlých severských regiónov. Zima je najčastejším obdobím sledovania. Nie tak pre vyšší výskyt, ako pre skoršie stmievanie a dlhé noci, kedy je väčšia šanca Auroru Borealis zachytiť. K jej sledovaniu je vhodné sledovať na to určené internetové stránky v regiónoch, alebo profily na sociálnych sieťach – ako napríklad Aurora Notify s profilmi na Facebooku, či Twitteri.

V Severnej Amerike je vhodným miestom napríklad Fairbanks na Aljaške, či územia Severozápadných teritórií v Kanade, najmä v okolí Veľkého jazera otrokov. Grónsko aj Island svojou polohou a odľahlosťou od civilizácie tiež poskytujú skvelé možnosti. V Grónsku napríklad žiaru zachytíte aj v spoločnosti plávajúcich kusov ľadovcov. K Slovensku sú však na polárnu žiaru najbližšie škandinávske krajiny. Vydať sa môžete do nórskeho Trømso, švédskeho Národného parku Abisko, alebo fínskeho Laponska. A ak vás predsa láka exotickejšia Aurora Australis, šance sú menšie, no nie stratené. Najmä ak sa vydáte na najjužnejšie cípy austrálskej Tasmánie, alebo na juh Nového Zélandu.