Nemecký ostrov plný najsmrteľnejších vírusov na svete Nemecký ostrov plný najsmrteľnejších vírusov na svete
Foto: Shutterstock

2024-11-21

Nemecký ostrov plný najsmrteľnejších vírusov na svete

Na svete sú ostrovy, na ktorých nechceme zakotviť, a miesta, kam nesmieme ísť. Zaujímavé je, že Riems v Nemecku má oboje: je zakázaný pre turistov, ale aj bez toho ho asi mnohí nenavštívia. A prečo je to tak? Možno preto, že v tejto oblasti sa vyskytujú jedny z najnebezpečnejších vírusov na svete.

Na severe Nemecka sa v Baltskom mori nachádza ostrov, ktorý síce nepatrí medzi najnebezpečnejšie miesta na svete, ale patrí medzi oblasti, ktoré sú pre cudzincov prísne zakázané.

V Riemse sa nachádza jedna z najprísnejšie strážených a najtajnejších výskumných staníc na Zemi, Inštitút Friedricha Loefflera.
Image
Inštitút Friedricha Loefflera, Riems, Nemecko
Foto: Getty Images

Komplex je domovom viac ako 70 najnebezpečnejších vírusov, ktoré ľudstvo pozná. Vedci tu pracujú na patogénoch, ktoré sú zodpovedné napríklad za ebolu, COVID, besnotu a mor. Nie je preto prekvapujúce, že centrum je chránené najvyšším stupňom biologickej bezpečnosti (BSL-4) a má veľmi prísny systém kontroly prístupu.

Poslaním ústavu je chrániť zdravie zvierat a ľudí pred vírusmi, ktorým sú vystavení pri výskume infekčných chorôb a rôznych experimentoch. Štúdiom týchto nebezpečných patogénov v prísne kontrolovanom prostredí zohrávajú vedci pracujúci na ostrove Riems kľúčovú úlohu pri ochrane zdravia na celom svete.

Ale ako sa to všetko začalo?

Príbeh Riemsu a výskumu vírusov siaha do začiatku 20. storočia: v roku 1898 mikrobiológ Friedrich Loeffler a nemecký bakteriológ Paul Frosch zistili, že vírus slintačky a krívačky, ktorý ohrozuje zvieratá, spôsobuje filtrovateľný a samoreplikujúci sa patogén. V tom čase sa na 1,3 km dlhom ostrove nachádzala len jedna malá budova, dnes však inštitút pokrýva takmer celý ostrov.

Image
Zamestnanci Inštitútu Friedricha Loefflera pre výskum vírusu slintačky a krívačky v roku 1938, Riems, Nemecko
Foto: Getty Images

Krátko nato prišla druhá svetová vojna a Riems samozrejme neušetrila: stanica sa v tom čase využívala na výskum biologických zbraní. Táto temná kapitola jej histórie presne ilustruje, aké rizikové môže byť takéto miesto, a poukazuje aj na etické faktory, ktoré môžu podobné centrá ohrozovať.

V každom prípade sa v Riemse po skončení svetovej vojny obnovil poriadok a výskum tu odvtedy výrazne prispel k vývoju vakcín na ochranu pred rôznymi chorobami a vírusmi. Ako uvádza aj The Travel, vďaka vládnym financiám je dnes na piatich miestach ostrova 89 špičkových laboratórií, 163 stajní a približne 12 samostatných ústavov.

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !