Nové múzeá a atrakcie Estónska

Pri objavovaní druhého najväčšieho ostrova krajiny - Hiiuma - si okrem pláží, historických majákov a prírody nenechajte ujsť tunajšie novootvorené zážitkové centrum. Najmä počas nepriaznivého počasia sa celá rodina skvelo zabaví v modernej budove, v ktorej je celé jedno poschodie venované deťom, kde si otestujú svoje zručnosti. Nájdete tu múzeum, výskumné centrum, ale aj najväčšiu lezeckú stenu v baltských krajinách. Má výšku 20 metrov a skúsiť na nej môžete 11 rôznych trás.

Asi pol hodiny jazdy autom severne od mesta Tartu sa nachádza dedina Kääpa. V jej bývalej škole je dnes múzeum syna Kaleva. Mýtická postava Kalevipoega sa objavuje v estónskych príbehoch, básňach a ľudových piesňach. Tomuto bohatierovi mimoriadnej sily a veľkosti je venované múzeum s 11 rôznymi tematickými izbami, kde sa interaktívnou a hravou formou naučíte veľa o estónskej histórii.

Hoci je Estónsko jednou z najviac ateistických krajín Európy, duchovné miesta sa mu rozhodne nevyhýbajú. Po rozsiahlej rekonštrukcii obnovili kláštor Padise zo 14. storočia. Nájdete tu najstarší zvon v krajine, skvelú akustiku, ale aj kamenné zákutia a stredoveké zariadenie, ktoré vás prenesie v čase a umožní spomaliť v dnešnej rýchlej dobe. Ocitnete sa tu už za necelú hodinu jazdy autom z Tallinu.

Niečo vyše hodiny jazdy na východ od hlavného mesta Tallin vyrástlo v meste Rakvere centrum pod holým nebom Vallimägi. Výhľad z kopca na mesto dopĺňa jeho moderná architektúra a štýlové osvetlenie na siedmich hektároch v blízkosti historického hradu. Vychutnáte si tu jedno z najčistejších ovzduší, ktorým sa Estónsko spomedzi štátov vo svete hrdí. Či už sa vyberiete na piknik, prechádzku, alebo jeden z miestnych koncertov a podujatí, toto miesto v Rakvere určite neobíďte.

Vedeli ste, že počas tuhých zím sprístupní Estónsko až 80 km takzvaných ľadových ciest? Spájajú morské ostrovy s pevninou alebo ostrovy medzi sebou navzájom. Majú dĺžku medzi 3 a 25 kilometrami a v chladnej zime sú pre miestnych praktické, no pre turistov doslova adrenalínové. Maximálna rýchlosť sa líši podľa hrúbky ľadu, no zvyčajne nesmiete presiahnuť 25 km/h. Vyššia rýchlosť totiž vyvoláva rezonancie pod ľadom, voda sa pod ním môže začať vlniť a spôsobiť jeho prasknutie pred vami. Na ľadových cestách platí výnimka nepoužívania bezpečnostných pásov a jazdiť musíte bez zamknutých dverí. Hrúbka ľadu, ktorá unesie 2,5-tonové auto, musí byť minimálne 20 cm a rozostupy medzi vozidlami aspoň 250 m. Zatiaľ sa však v Estónsku nestalo, žeby nejaké auto cez ľad prepadlo do vody.