Ako nám ochrana divokých zvierat môže zachrániť planétu

Národný park Serengeti je viac než len atrakciou pre safarichtivých turistov. Čoraz teplejšie počasie spôsobuje v Afrike rozširovanie púští a vysychanie vegetácie. To zas vedie k rozsiahlym požiarom. Tým, že pakone požierajú suchú trávu a svojou váhou narúšajú tvrdú pôdu, v čase zrážok sa voda ľahšie dostáva do pôdy, ktorá by inak bola vyschnutá ako betón. Navyše to ,čo z pakoňov vyjde ako odpad, je prírodným hnojivom, v ktorom nachádzajú živiny mladé trávy šíriace sa savanou.

Ani v oceánoch nevyjde nič, čo sa „vyhadzuje“, nazmar. Exkrementy veľrýb sú veľmi bohaté na železo a to zas poskytuje ideálne podmienky pre fytoplanktón. A práve tieto miniatúrne stvorenia v oceánoch viažu až 40 % všetkého oxidu uhličitého na planéte.

Návratom len deviatich druhov divých zvierat do prírody by sme dokázali splniť naše ciele na rok 2100 na absorbovanie CO₂ na 95 % a udržať rast priemernej teploty pod 1,5 ºC. Medzi tieto zvieratá sa radí slon africký, bizón americký, vlk dravý, ryby, morská vydra, pižmoň severský, žraloci tigrí a čiernohrotí, kosticovce a pakone.