Mesto pokladov: Kluž

Mesto a jeho okolie ponúka veľa atrakcií pre turistov, ktorí sem prichádzajú. Prehliadku mesta sa oplatí začať na námestí Veľký trh (dnes Hlavné námestie), pretože tu sa nachádzajú najdôležitejšie pamiatky sedmohradskej architektúry. Skvostom námestia je nádherné majstrovské dielo prešporského rodáka Jánosa Fadrusza, monumentálne jazdecké súsošie kráľa Mateja Korvína, ktoré na parížskej svetovej výstave v roku 1900 získalo veľkú cenu Grand Prix. Na tomto námestí po celý rok organizujú množstvo podujatí, a preto je najdôležitejším dejiskom verejného života.

Kostol sv. Michala v Kluži je so svojou 80-metrovou vežou najvyšším kostolom v Sedmohradsku a druhým najväčším z hľadiska podlahovej plochy. Loď trojdverového halového kostola je 50 m dlhá a 24 m široká. Jeho západnú hlavnú bránu zdobia erby kráľa Žigmunda – uhorské kráľovské, nemecko-rímske cisárske a české kráľovské – nad ktorými je socha svätého Michala. Kostol má 5 zvonov: veľký zvon svätého Michala, zvon Blahoslavenej matky, zvon svätého Gabriela, umieračik svätého Rafaela a malý zvon. Keďže okná veže sú presklené, zvuk zvonov sotva počuť v blízkosti kostola. Kostol bol dejiskom mnohých historických udalostí: medzi jeho múrmi sa konalo takmer 50 snemov, tu zvolili aj sedmohradské kniežatá, ako napríklad Žigmund Rákóczi, Gabriel Báthory a Gabriel Bethlen.

Tento gotický dom, v ktorom uzrel svetlo sveta najslávnejší uhorský kráľ, je najstaršou poschodovou budovou v Kluži, a je kultúrnou pamiatkou. V roku 1467 kráľ Matej Korvín oslobodil vtedajšieho majiteľa domu a všetkých jeho potomkov od platenia všetkých daní. Toto privilégium potvrdil aj knieža Juraj Rákóczi II. v roku 1649. Vďaka tomu budova bola mimoriadne hodnotná. Mesto zrekonštruovalo budovu z finančných darov cisára a kráľa Františka Jozefa I., pamätnú tabuľu, umiestnenú na dome, odhalili spisovatelia Mór Jókai a Balázs Orbán. Jókai pre túto príležitosť napísal aj báseň. V roku 1891 mesto darovalo dom Sedmohradskému karpatskému spolku, ktorý v ňom otvoril etnografické múzeum. Dnes budovu využíva Univerzita výtvarných umení v Kluži.

Botanická záhrada v Kluži v súčasnosti patrí univerzite Babeş-Bolyai, má rozlohu 14 hektárov a je najbohatšou botanickou záhradou v juhovýchodnej Európe. Pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1925. V botanickej záhrade sa nachádzajú predovšetkým druhy miestnej flóry, v rozáriu si môžete vychutnať vôňu viac ako 400 odrôd ruží, ale nachádza sa tu aj japonská záhrada. V skleníkoch postavených začiatkom 60. rokov môžete obdivovať rastliny teplého klimatického pásma. Nachádza sa tu jediné botanické múzeum v Rumunsku, ktorého hlavným lákadlom je herbarium.