​Jazero horšie než Černobyľ: Sem sa určite nikdy nevyberte

Jedno z najnebezpečnejších miest na Zemi, jazero Karačaj, sa nachádza v blízkosti kazašskej hranice. Už samotný názov napovedá o riziku, keďže „karačaj“ v preklade znamená „čierna voda“ alebo „čierny potok“.

Dlho neboli s jazerom Karačaj žiadne problémy, ale keď ho Sovietsky zväz na začiatku studenej vojny začal využívať ako skládku odpadu, všetko sa zmenilo. V jazere sa nachádzal jadrový komplex známy ako Majak s rozlohou viac ako 90 km2, ktorý začali Sovieti budovať v roku 1945.

Cieľom bolo vytvoriť miesto, kde by sa mohlo vyrábať plutónium − používané aj na výrobu jadrových bômb.

Komplex bol dokonca obklopený mestom Čeľabinsk-40, ktorého existencia bola taká tajná, že sa až do roku 1989 neobjavil na mapách.

Po bombardovaní Hirošimy a Nagasaki chcel Sovietsky zväz čo najrýchlejšie dobehnúť svojho rivala, ale v dôsledku tohto náhlenia sa bezpečnosti nevenovala veľká pozornosť. Výstavba Majaka prebiehala za podobných okolností, a preto skladovanie odpadových materiálov nebolo prioritou: v roku 1951 sa dosiahol bod, z ktorého už nebolo návratu.

Ak nechceli znečistiť okolitú rieku, ako skladisko odpadu sa muselo využiť povodie Karačajského jazera.

Ako sa dalo očakávať, robotníci v továrni čoraz viac ochoreli: vypadávanie vlasov, choroby, horúčky, zvracanie, celková slabosť a chudnutie boli medzi nimi bežné, a hoci sa Sovieti snažili problémy zamiesť pod koberec, výbuch spečatil osud oblasti.

Výbuch vriacej chladiacej nádrže spôsobil, že celú oblasť pokryl rádioaktívny prach, a predpokladá sa, že zabil približne 270 000 ľudí.

Hoci Sovieti z toho nerobili veľkú vedu, v roku 1967 už kontaminácia spôsobovala vážne problémy. Dno jazera sa vysušilo a zaprášilo a vietor roznášal toxickú zmes do okolitých osád.

Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa už v 50. rokoch 20. storočia do jazera uvoľnilo 500 miliónov Curieových rádioaktívnych nuklidov beta, ktoré sa vylúhovali do podzemných vôd.

Skládka bola, samozrejme, uzavretá, ale aj pri prieskumoch v 90. rokoch 20. storočia sa len 10 metrov od brehu jazera namerali hodnoty röntgenového žiarenia 600.

Nie je teda ťažké si predstaviť, že každý, kto by v tom čase sedel na brehu jazera, by pravdepodobne zomrel do niekoľkých týždňov. Po tom, ako Sovieti priznali existenciu Majaku, niekoľko výskumníkov skúmalo vplyv rádioaktívneho dedičstva jazera Karačaj.

Zistili 21-percentný nárast prípadov rakoviny, 25-percentný nárast vrodených chýb a 41-percentný nárast leukémie v tejto oblasti. V posledných rokoch sa však situácia zlepšila: projekt za 263 miliónov dolárov do určitej miery pomohol odstrániť kontamináciu. Karačajské jazero bolo vyplnené zeminou, kameňmi a špeciálnymi betónovými blokmi, ale oblasť je stále jednou z najviac znečistených na svete.

Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:

Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.