Temná turistika po japonsky: z rušného ostrova ostrov duchov

Hasima, známa kvôli svojmu tvaru aj ako „ostrov bojových lodí“, sa nachádza na južnom cípe Japonska, oproti mestu Nagasaki. Dlho to bol len obyčajný ostrov, ale koncom 19. storočia sa zistilo, že pri jeho pobreží sa skrýva obrovská podmorská uhoľná baňa, a spoločnosť Mitsubishi využila príležitosť a v roku 1890 ho odkúpila. Odtiaľ sa začal rozkvet ostrova: rozmach banského priemyslu viedol k tomu, že sa sem presťahovali tisíce robotníkov a ich rodín a na ploche 6,3 hektára vyrástlo množstvo obytných budov, škôl, obchodov a nemocnica.

Prečítajte si aj: Japonsko premieňa opustené železnice na atraktívne cyklotrasy

V 60. rokoch 20. storočia však aj Japonsko prešlo na ťažbu ropy a Hasima začala upadať, čo spôsobilo, že do roku 1974 z ostrova zmizlo všetko obyvateľstvo. Začiatkom roku 2000 sa ho vzdala aj spoločnosť Mitsubishi, takže vlastníctvo sa vrátilo Nagasaki. Spočiatku boli pokusy oživiť Hasimu, ale pre nedostatok finančných prostriedkov z toho nič nebolo.

Postupom času však ostrov prilákal pozornosť návštevníkov zaujímajúcich sa o temnú turistiku natoľko, že sa pravidelne organizujú niekoľkohodinové prehliadky so sprievodcom, počas ktorých si môžete prezrieť budovy a ulice kedysi prosperujúceho banského mesta. Je pravda, že v súčasnosti je pre návštevníkov prístupných len asi 5% ostrova, a to kvôli riziku zrútenia.

Prečítajte si aj: Kam cestovať? V Japonsku to nechali na náhodu

Pri čítaní sme zatiaľ nenašli nič príliš temné o histórii ostrova. Niečo však hovoria príbehy, ktoré rozprávali tí, ktorí tam kedysi pracovali. V prvom rade stojí za zmienku, že zatiaľ čo významnejší pracovníci Mitsubishi žili v krásnych panoramatických apartmánoch so svojimi rodinami, baníci si tento luxus už nemohli dovoliť. Bývanie robotníkov pripomínalo skôr väzenskú celu a obzvlášť zle na tom boli kórejskí gastarbeiteri. Japonsko ako koloniálna ríša sa k 500-800 kórejským robotníkom, ktorých sem priviezli v prvej polovici 20. storočia a ktorí boli vystavení otrasným životným podmienkam, nesprávalo veľmi humánne.

Napríklad muž menom Seo Jung-woo, ktorý mal vtedy 14 rokov, bol odsúdený na nútené práce. Vo svojich spomienkach z roku 1983 uviedol, že približne 40 jeho kolegov zomrelo buď preto, že sa utopili pri pokuse o útek, alebo si sami siahli na život. Ďalší preživší, Lee In-woo, v roku 2017 vysvetlil, že neďaleko Hasimy sa nachádzal ďalší malý ostrov, ktorý sa nazýval krematórium, pretože tam boli „pochovaní“ tí, ktorí zomreli na nútených prácach – niektoré zdroje uvádzajú viac ako tisíc ľudí.

(The Travel)

Láka vás Japonsko?: ​Pracovali by ste z Japonska? S ich novými vízami môžete!