Záhadná veža – ide o najstaršiu meteorologickú stanicu sveta?

Výška stavby, slnečné hodiny, veterník na veži a fakt, že Veža vetrov sa nachádza uprostred Agory môžu naznačiť, že plnila funkciu meteorologickej stanice. Pravdepodobne ju používali obchodníci na určenie času i smeru vetra – tieto veci totiž mali vplyv na obchodné trasy, ktorými prichádzal ich tovar. Hlavné vetry značil veterný kohút na streche veže, kým vnútri merali čas pomocou vodných hodín, ktorých poháňala voda prichádzajúca z Akropoly cez kanál.

Veža na Agore sprevádzala celé dejiny Atén. V kresťanských časoch tu postavili ortodoxný kostol i cintorín, kým v časoch osmanskej nadvlády sa toto miesto stalo modlitebným miestom dervišov z rádu mevlevi. Inak derviši boli tými, ktorí na veže vytvorili okná, tie predtým totiž na nej neboli. Bez dervišov by sa ľahko mohlo stať, že aj veža – podobne ako sochy Parthenónu – by bola premiestnená do British Museum. Lordovi Elginovi, ktorý zariadil prevoz sôch do Anglicka, sa totiž zapáčila aj Veža vetrov, derviši však nesúhlasili s jej premiestnením. Veža vetrov je tak dodnes otvorená pre verejnosť.