VICTOR HUGO: KRONIKÁR PARÍŽA

Popri Bedároch je azda najznámejším románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Hlavným hrdinom svetoznámej prózy nie je v skutočnosti hrbáč Quasimodo ani krásna Esmeralda, ale samotná katedrála. O výstavbe svätostánku rozhodol v roku 1159 parížsky biskup Maurice de Sully. Základný kameň ikonickej parížskej stavby položili v roku 1163.

Bývalé námestie Place Royale, v preklade Kráľovské námestie, bolo obľúbeným miestom parížskej elity. V tamojších impozantných palácoch žili napríklad kardinál Richelieu. V dome číslo 6 na Place des Vosges, niekdajšom Hôtel de Rohan-Guémené, dnes Maison de Victor Hugo, prežil spisovateľ viac ako pätnásť rokov. V jeho bývalých apartmánoch je dnes múzeum.

Victor Hugo bol istý čas starostom 8. obvodu francúzskej metropoly. S prestávkami bol zvolený do zákonodarného a neskôr národného zhromaždenia. Keď sa k moci dostal Napoleon III., Hugo ho označil za zradcu Francúzska a nazval ho „malým Napoleonom“. Písal proti nemu pamflety a vyzýval k ozbrojenému povstaniu. Pre kritiku musel načas opustiť Francúzsko a žiť ako politický emigrant v exile.