Tunel Karpaty: Severný obchvat Bratislavy na dosah?

Projekt získal environmentálne povolenie (EIA), čo umožňuje ďalšie kroky smerujúce k získaniu stavebného povolenia. Stavba by mohla odštartovať v roku 2029, pričom plánovaným ukončením je rok 2036. Otázniky však pretrvávajú, najmä v oblasti efektívnosti a návratnosti tejto 1,5-miliardovej investície.

Úsek D4 Rača – Záhorská Bystrica zahŕňa takmer 12-kilometrový tunel Karpaty, ktorý by bol najdlhším tunelom na Slovensku. Minister dopravy Jozef Ráž zdôrazňuje, že tunel môže odľahčiť Bratislavu od nadmernej kamiónovej dopravy. Podľa odhadov Národnej diaľničnej spoločnosti by mohol prevziať až 70 % nákladnej dopravy, ktorá v súčasnosti prechádza mestom.

Podľa Denníka N však Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) však spochybnil zmysluplnosť stavby. Podľa ich analýzy z roku 2023 nie je výstavba severného obchvatu prioritou v riešení dopravných problémov Bratislavy do roku 2050. ÚHP však tiež upozorňuje, že hodnotenia vychádzajú zo zastaraných údajov z roku 2009, ktoré nereflektujú aktuálne potreby.

Minister Ráž už hľadá možnosti financovania, pričom uvažuje aj o PPP projekte. Jednou z možností je vyňatie tunela zo systému diaľničných známok, čo by znamenalo, že jeho využívanie by platili len vodiči, ktorí cezeň prejdú. Tento model však vyvoláva otázky o návratnosti investície, keďže predpokladané náklady na výstavbu sú vysoké.

Najbližším krokom bude obstarávanie geologického prieskumu a príprava dokumentácie pre stavebné povolenie. Ráž verí, že nové legislatívne opatrenia, ako zákon o strategických investíciách, urýchlia prípravu výstavby.

Plánované prepojenie D4 s rakúskou rýchlostnou cestou S8, ktorá by spojila Bratislavu s Viedňou, zostáva neisté. Rakúsky projekt čelí právnym a environmentálnym prekážkam, ktoré jeho realizáciu oddialili. Bez tohto prepojenia môže mať projekt severného obchvatu Bratislavy obmedzený dopad na medzinárodnú dopravu.

Projekt S8 čelí viacerým právnym, environmentálnym a politickým výzvam. Najnovšie informácie hovoria o tom, že rakúske súdy a úrady stále posudzujú environmentálne aspekty, vrátane dopadu na ohrozené druhy. Rakúsky najvyšší správny súd v roku 2023 vrátil projekt na opätovné posúdenie. Tento proces spomalil rozhodovanie a projekt zostáva v právnom vákuu.

V roku 2024 rakúsky kancelár Karl Nehammer (ÖVP) vyhlásil, že výstavba S8 bude pokračovať len pod podmienkou ďalšej vlády vedenou ÖVP, čo by mohlo obnoviť projekt zrušený ministerkou Leonore Gewessler (Zelení). Starostovia z regiónu Marchfeld intenzívne vyzývajú rakúsku vládu na urýchlenie výstavby, keďže miestne komunity zažívajú výraznú dopravnú záťaž.

Napriek týmto snahám environmentálne organizácie naďalej namietajú proti výstavbe, čo brzdí schválenie projektu. Kľúčové rozhodnutia zo strany rakúskeho Federálneho administratívneho súdu sa očakávajú, no nie je jasné, kedy budú prijaté.

S8 by sa mala v budúcnosti napojiť na rakúsku diaľničnú sieť cez cestu S1 (Wiener Außenring Schnellstraße). Tá je súčasťou širšieho systému diaľnic a rýchlostných ciest okolo Viedne, ktoré zabezpečujú spojenie s hlavnými dopravnými trasami v Rakúsku a smerom do Európy. Prepojenie S8 so S1 je plánované pri križovatke Schwechat severovýchodne od Viedne.

Toto napojenie by vytvorilo efektívnu dopravnú os medzi Bratislavou a Viedňou, čím by sa odľahčili existujúce hraničné prechody, ako je ten v Kittsee. Bez dokončenia S8 však zostáva tranzit medzi Slovenskom a Rakúskom problematický, s obmedzenou kapacitou a častými dopravnými zápchami.

Slovenská strana plánuje severný obchvat Bratislavy s napojením na rakúsku hranicu, čím by sa zlepšila cezhraničná prepojenosť a znížila dopravná záťaž v Bratislave. Napojenie D4 na rakúsku S8 je však kľúčovým predpokladom úspechu projektu. Ak S8 nebude dokončená, význam tunela Karpaty a severného obchvatu sa môže značne znížiť, keďže tranzitná doprava nebude mať plnohodnotné pokračovanie na rakúskej strane.