Jesená rovnodennosť: Prečo v Kremenci svitá o 30 minút skôr ako v Bratislave?

Hoci sa môže zdať, že rovnodennosť má rovnaký vplyv na celé územie nášho „malého“ Slovenska, niektoré časti krajiny zažívajú denné zmeny v čase svitania a západu slnka výraznejšie ako iné. Zaujímavým príkladom je obec Kremenec na východnej hranici Slovenska, kde svitá až o 30 minút skôr ako v hlavnom meste Bratislave.

Slovensko, neveľká krajina, sa tiahne východo-západným smerom, čo znamená, že jednotlivé miesta na jeho území zažívajú rozdiely v čase východu slnka. Východné oblasti, ako je Kremenec, ležia bližšie k zemepisnej východnej hranici a preto tam slnko vychádza o čosi skôr, zatiaľ čo na západe, v Bratislave, je tento moment oneskorený.

Zem sa otáča od západu na východ a keďže Kremenec leží približne o 400 kilometrov východnejšie od Bratislavy, východ slnka sa v tejto oblasti objaví skôr. Tento rozdiel je najvýraznejší práve okolo rovnodennosti, keď slnko vychádza takmer rovnobežne s rovníkom a rozdiely medzi jednotlivými zemepisnými polohami sa najviac prejavujú.

Jesenná rovnodennosť je astronomický jav, pri ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník, čo znamená, že deň a noc sú približne rovnako dlhé po celej Zemi. Pre nás, obyvateľov severnej pologule, je rovnodennosť predzvesťou skracovania dní a príchodu chladnejších období.

Zatiaľ čo v Kremenci slnko vychádza o približne pol hodiny skôr ako v Bratislave, v deň rovnodennosti je dĺžka dňa na celom území Slovenska prakticky rovnaká – približne 12 hodín. S postupujúcim časom po rovnodennosti sa však tieto rozdiely medzi rôznymi časťami Slovenska budú prejavovať výraznejšie, najmä čo sa týka čoraz kratšieho dňa.

Rovnodennosť a jej prepojenie so slnkom zohrávali v minulosti dôležitú úlohu v mnohých kultúrach. Staroveké civilizácie, ako napríklad Inkovia alebo Egypťania, využívali tieto astronomické udalosti na predpovedanie poľnohospodárskych cyklov, slávnosti a dokonca aj pre náboženské obrady.

V súčasnosti si jesennú rovnodennosť všímame najmä ako okamih, keď oficiálne začína jeseň a dni sa začínajú skracovať. Zároveň  sa začínajú meniť aj naše denné rytmy – prechádzame na jesenný čas, prispôsobujeme sa skoršiemu stmievaniu a s ním prichádzajúcim zmenám v počasí.

Hoci rozdiel v čase východu slnka medzi Kremencem a Bratislavou je iba 30 minút, pre niektorých môže tento posun pôsobiť markantne. Tento rozdiel je nielen geografickým, ale aj symbolickým pripomenutím, že aj v rámci malej krajiny ako je Slovensko existujú rôzne časové rytmy. Zatiaľ čo obyvatelia Kremenca môžu využiť ranné svetlo o niečo skôr, v Bratislave sa deň začína pomalšie a neskôr.

Táto zaujímavosť nám taktiež pripomína, aké rôznorodé a krásne môžu byť prírodné fenomény, ktoré zažívame každodenne, často bez povšimnutia. Jesenná rovnodennosť je jednou z týchto chvíľ, ktoré nám ponúkajú príležitosť na zamyslenie a spojenie s rytmami prírody, ktoré sú nemenné po stáročia.