Oko Sahary: Tajomná formácia, ktorú mnohí spájajú s bájnou Atlantídou

V severnej Afrike, na území Mauritánie, sa nachádza jeden z najzáhadnejších prírodných útvarov púšte – Oko Sahary, známe aj ako Richatská štruktúra. Tento obrovský kruhový útvar, viditeľný dokonca aj z vesmíru, fascinuje vedcov aj milovníkov záhad po celom svete. Jeho výrazný tvar viedol mnohých k domnienke, že ide o kráter po dopade meteoritu. Neskoršie geologické výskumy však ukázali, že útvar vznikol pôsobením vulkanických a tektonických síl približne pred 145 až 66 miliónmi rokov, počas obdobia kriedy.

Oko Sahary je masívna kruhová formácia takých rozmerov, že je viditeľná aj z vesmíru. Týči sa približne 200 metrov nad okolité duny a svojou veľkosťou a tvarom fascinuje vedcov už desaťročia. Prvýkrát bola zaznamenaná v 50. rokoch 20. storočia počas analýzy leteckých snímok, ktoré odhalili jej výnimočne symetrickú štruktúru.

Geológovia sa domnievajú, že na tomto mieste sa kedysi mohla nachádzať geologická kupola, ktorú tisícročia erozie a geologických procesov pretvorili do dnešnej podoby. Jadro formácie je tvorené vápencovými horninami a brekciou (zlomkovitý kameň). Napriek pokroku vo výskume však podľa portálu Live Science vedci stále presne nevedia, prečo má útvar takmer dokonalý kruhový tvar a prečo sú jeho prstence usporiadané tak pravidelne.

Na prvý pohľad sa môže zdať absurdné, že by sa Atlantída mohla nachádzať uprostred púšte. No Sahara nebola vždy vyprahnutá – podľa vedeckých dôkazov prechádzala tzv. zelenými obdobiami, počas ktorých bola pokrytá lesmi, vegetáciou a jazerami. Posledné takéto obdobie sa odohralo relatívne nedávno – približne pred 15 000 až 5 000 rokmi.

Zaujímavou náhodou je, že Platón vo svojom diele opisuje zánik Atlantídy ako udalosť, ktorá sa stala približne 9 000 rokov pred Solónom, teda okolo roku 9500 pred naším letopočtom. Tento časový údaj sa pozoruhodne zhoduje s koncom posledného zeleného obdobia Sahary, čo len posilňuje špekulácie, že legendárna civilizácia mohla skutočne existovať práve na tomto mieste.

Vo svojich dielach Timaeus a Critias opísal Platón Atlantídu ako vysoko vyspelú civilizáciu, ktorá sa nachádzala na ostrove za Herkulovými stĺpmi – teda za Gibraltárskym prielivom. Podľa jeho opisu bolo hlavné mesto vybudované na sústave sústredných kruhov, ktoré sa striedali medzi dvoma prstencami zeme a tromi prstencami vody. V strednom kruhu sa nachádzal veľkolepý palác a chrám zasvätený bohu Poseidónovi. Mesto obklopovali vysoké hory na severe a rozsiahla rovina na juhu.

Zaujímavé je, že niektoré geologické znaky v oblasti Richatskej štruktúry naznačujú, že v dávnej minulosti mohol z tejto oblasti viesť vodný kanál západným smerom k oceánu – presne tak, ako to opisuje Platón. Aj preto mnohí teoretici považujú Oko Sahary za potenciálne miesto, kde mohla stáť legendárna Atlantída. Podľa Platóna sa však táto civilizácia nakoniec prehrešila proti bohom a v priebehu jediného dňa a noci bola zničená sériou zemetrasení a záplav.

Napriek pozoruhodným zhode medzi Platónovým opisom a charakteristikami Richatovej formácie mnohí odborníci upozorňujú, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by túto teóriu o Atlantíde v Sahare podporovali. Archeologické výskumy v oblasti nikdy neodhalili stopy po starovekom meste – žiadne stavby, nástroje ani artefakty, ktoré by svedčili o vyspelej civilizácii.

Platón zároveň opísal Atlantídu ako prístavné mesto s výhľadom na otvorené more, čo by znamenalo, že severozápadné pobrežie Afriky muselo vyzerať úplne inak než dnes. Viacerí vedci a historici sa preto prikláňajú k názoru, že Platónov príbeh bol skôr filozofickým alegorickým podobenstvom než faktickým záznamom historickej udalosti.

Napriek tomu však Oko Sahary zostáva jedným z najtajomnejších a najzaujímavejších miest našej planéty, ktoré neprestáva podnecovať fantáziu milovníkov histórie, záhad aj alternatívnych teórií.