Osoľte si koniec prázdnin s Dňom soli

Na uvedomenie si významu soli v našom živote si stačí, podobne ako v rozprávke, vyhodiť zo svojho jedálnička soľ a zistíte, prečo je nad zlato. Táto dnes bežná komodita, ktorá nestojí prakticky „nič", bola v minulosti veľmi cenenou a používala sa aj ako platidlo. Tá z Prešova bola výnimočne kvalitná a dodávala sa aj na cisárske a kráľovské dvory. Klasickým spôsobom sa tu kamenná soľ ťažila od 16. storočia. Po dvesto rokoch však všetky štôlne zaplavila voda a vznikol tak 30 % slaný roztok, takzvaná soľanka. Z nej sa vyrábala v starom závode soľ ešte do konca 20. storočia. Výročný tretí ročník podujatia Deň soli bude pripomienkou začiatku varenia soli zo soľanky, od roku 1800 vo Varni František, pri príležitosti návštevy cisára Františka II. Habsburského.

Deň soli vás prenesie späť do minulosti. V Živom múzeu sa vďaka divadelníkom dozviete, ako sa ťažila soľ predtým, než bane zaliala voda a začala sa používať metóda sušenia a filtrovania soľanky. Poľskí remeselníci z Krosna predstavia sklárske umenie a nebudú chýbať ani ukážky remeselníkov a baníkov z partnerskej a svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Ukážky varenia soli doplnia tvorivé dielne pre najmenších, tesárska a kováčska dielňa, ochutnávky dobových jedál a stánky s remeselnými výrobkami. Na pamiatku si tu môžete zakúpiť aj unikátnu pamätnú mincu – Soľnobanský toliar. Ten zobrazuje budovu Gápľa, kde bol začiatok šachty Leopold a na opačnej strane dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý v jednej ruke drží meč a v druhej kráľovské žezlo. Takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835. Tunajší konský gápeľ bol pritom s výškou deväť metrov najväčším v Európe. Kone chodiace do kruhu navíjali konopné lano, na ktorého konci boli vrecia z volskej kože naplnené soľankou, ktorú tak dostávali na zemský povrch.

Deň soli vás prenesie späť do minulosti. V Živom múzeu sa vďaka divadelníkom dozviete, ako sa ťažila soľ pred tým, než bane zaliala voda a začala sa používať metóda sušenia a filtrovania soľanky. Poľskí remeselníci z Krosna predstavia sklárske umenie a nebudú chýbať ani ukážky remeselníkov a baníkov z partnerskej a svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Ukážky varenia soli doplnia tvorivé dielne pre najmenších, tesárska a kováčska dielňa, ochutnávky dobových jedál a stánky s remeselnými výrobkami. Na pamiatku si tu môžete zakúpiť aj unikátnu pamätnú mincu – Soľnobanský toliar. Ten zobrazuje budovu Gápľa, kde bol začiatok šachty Leopold a na opačnej strane dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý v jednej ruke drží meč a v druhej kráľovské žezlo. Takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835. Tunajší konský gápeľ bol pritom s výškou deväť metrov najväčším v Európe. Kone chodiace do kruhu navíjali konopné lano, na ktorého konci boli vrecia z volskej kože naplnené soľankou, ktorú tak dostávali na zemský povrch.

Deň soli vás prenesie späť do minulosti. V Živom múzeu sa vďaka divadelníkom dozviete, ako sa ťažila soľ pred tým, než bane zaliala voda a začala sa používať metóda sušenia a filtrovania soľanky. Poľskí remeselníci z Krosna predstavia sklárske umenie a nebudú chýbať ani ukážky remeselníkov a baníkov z partnerskej a svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Ukážky varenia soli doplnia tvorivé dielne pre najmenších, tesárska a kováčska dielňa, ochutnávky dobových jedál a stánky s remeselnými výrobkami. Na pamiatku si tu môžete zakúpiť aj unikátnu pamätnú mincu – Soľnobanský toliar. Ten zobrazuje budovu Gápľa, kde bol začiatok šachty Leopold a na opačnej strane dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý v jednej ruke drží meč a v druhej kráľovské žezlo. Takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835. Tunajší konský gápeľ bol pritom s výškou deväť metrov najväčším v Európe. Kone chodiace do kruhu navíjali konopné lano, na ktorého konci boli vrecia z volskej kože naplnené soľankou, ktorú tak dostávali na zemský povrch.

Deň soli vás prenesie späť do minulosti. V Živom múzeu sa vďaka divadelníkom dozviete, ako sa ťažila soľ pred tým, než bane zaliala voda a začala sa používať metóda sušenia a filtrovania soľanky. Poľskí remeselníci z Krosna predstavia sklárske umenie a nebudú chýbať ani ukážky remeselníkov a baníkov z partnerskej a svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Ukážky varenia soli doplnia tvorivé dielne pre najmenších, tesárska a kováčska dielňa, ochutnávky dobových jedál a stánky s remeselnými výrobkami. Na pamiatku si tu môžete zakúpiť aj unikátnu pamätnú mincu – Soľnobanský toliar. Ten zobrazuje budovu Gápľa, kde bol začiatok šachty Leopold a na opačnej strane dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý v jednej ruke drží meč a v druhej kráľovské žezlo. Takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835. Tunajší konský gápeľ bol pritom s výškou deväť metrov najväčším v Európe. Kone chodiace do kruhu navíjali konopné lano, na ktorého konci boli vrecia z volskej kože naplnené soľankou, ktorú tak dostávali na zemský povrch.

Deň soli vás prenesie späť do minulosti. V Živom múzeu sa vďaka divadelníkom dozviete, ako sa ťažila soľ pred tým, než bane zaliala voda a začala sa používať metóda sušenia a filtrovania soľanky. Poľskí remeselníci z Krosna predstavia sklárske umenie a nebudú chýbať ani ukážky remeselníkov a baníkov z partnerskej a svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Ukážky varenia soli doplnia tvorivé dielne pre najmenších, tesárska a kováčska dielňa, ochutnávky dobových jedál a stánky s remeselnými výrobkami. Na pamiatku si tu môžete zakúpiť aj unikátnu pamätnú mincu – Soľnobanský toliar. Ten zobrazuje budovu Gápľa, kde bol začiatok šachty Leopold a na opačnej strane dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý v jednej ruke drží meč a v druhej kráľovské žezlo. Takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835. Tunajší konský gápeľ bol pritom s výškou deväť metrov najväčším v Európe. Kone chodiace do kruhu navíjali konopné lano, na ktorého konci boli vrecia z volskej kože naplnené soľankou, ktorú tak dostávali na zemský povrch.

Prešovský turizmus má snahu vybudovať na tradícii ťažby soli jeden z pilierov miestneho turizmu. Dominantné postavenie tu aktuálne má Sklad soli - Komora. Ten v minulosti slúžil na skladovanie a distribúciu tejto cennej komodity. Po jeho vyhorení bola v roku 2015 dokončená jeho rekonštrukcia a revitalizácia. A podobne ako v Košiciach, aj v Prešove zmenili pôvodné budovy svoj účel. Dnes je zo Skladu soli kultúrno-spoločenský priestor. Organizujú sa v ňom kongresy, výstavy, prezentácie, ale vykonávajú sa tu i vzdelávacie aktivity. Celý areál pritom patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku.

Dátum a čas: 4. september 2021, 11.00 - 17.00

Miesto: Námestie osloboditeľov 4, Prešov

GPS: 48°58'46.6"N 21°16'31.2"E

Viac informácií: https://muzeumsolivar.sk/densoli2021/