Juneau: za veľrybami sa oplatí vyraziť aj bez výletu kúpeného na lodi

Juneau je hlavné mesto najväčšieho amerického štátu, no s ostatnými mestami ho nespája cesta. Z jednej strany ho uzatvárajú hory a ľadovce, z druhej Gastineau Channel. Prísť sem možno len loďou alebo lietadlom.

Život po príchode výletných lodí na Aljaške sa sústreďuje najmä na South Franklin Street. Farebné historické budovy, bary, obchody a dolná stanica lanovky vytvárajú príjemnú ulicu na krátku prechádzku. Na návštevu centra však stačí hodina alebo dve; skutočný program Juneau sa začína mimo neho.

Po nábreží sa dá prejsť k parku Mayor Bill Overstreet Park, kde stojí bronzová socha keporkaka Takhu. Veľryba sa vynára z vodnej fontány v životnej veľkosti a pri dobre zvolenom uhle za ňou vidíte hory na druhej strane kanála. Je to pekná zastávka, no zároveň celkom presná navigácia k tomu, čo treba v Juneau urobiť ďalej: nastúpiť na menšiu loď a vyraziť za živými veľrybami keporkakmi.

Ľadovec Mendenhall leží asi 21 kilometrov od centra a prístavov výletných lodí. Cesta autobusom, taxíkom alebo organizovaným transferom trvá podľa premávky približne 20 až 30 minút. Americká lesná správa uvádza, že k návštevníckemu centru premávajú súkromné shuttle busy a dostať sa tam dá aj taxíkom.

Od návštevníckeho centra sa na ľadovec pozeráte cez jazero Mendenhall. Čelo ľadu je dnes ďalej než na starších fotografiách, preto nečakajte, že vystúpite z autobusu priamo pri modrej ľadovej stene. Areál však ponúka ľahké chodníky, výhľady na jazero a trasu k vodopádu Nugget Falls. Lesná správa upozorňuje aj na možný výskyt čiernych medveďov, dikobrazov, bobrov, orlov a lososov.

Ak máte v Juneau celý deň, ľadovec sa dá spojiť s pozorovaním veľrýb. Pri krátkom státí lode si skontrolujte dĺžku výletu a rezervu na návrat. Kombinované programy trvajú od dvoch do bežne päť až šesť hodín.

Keporkak je veľký kosticovec. Nemá zuby; potravu filtruje cez rohovinové kostice visiace z hornej čeľuste. Živí sa najmä húfmi malých rýb a krilom, drobnými kôrovcami podobnými krevetám. Názov získal podľa výrazne vyklenutého chrbta, ktorý ukazuje pred hlbokým ponorom.

Dospelé jedince dorastajú približne do 15 metrov a vážia desiatky ton. Napriek veľkosti sa živia drobnou korisťou. V lete prichádzajú do chladných vôd Aljašky za potravou, kým časť populácie zimuje a privádza na svet mláďatá pri Havajských ostrovoch. NOAA uvádza, že havajská populácia sa kŕmi na veľkej časti severného Pacifiku vrátane juhovýchodnej Aljašky.

Pri Juneau ich preto najčastejšie uvidíte pri kŕmení. Najskôr sa nad hladinou objaví oblak vydýchnutého vzduchu. Potom nasleduje tmavý chrbát a pri hlbšom ponore chvostová plutva. Každá plutva má na spodnej strane vlastný vzor škvŕn a jaziev, podľa ktorého vedci rozoznávajú jednotlivé zvieratá podobne ako ľudí podľa odtlačkov prstov.

Najznámejším spôsobom lovu je bubble-net feeding, teda lov pomocou siete z bublín. Jedna alebo viac veľrýb krúži pod húfom rýb a vypúšťa vzduch. Stena bublín korisť stlačí do menšieho priestoru. Keporkaky potom vyrazia nahor s otvorenými tlamami.

Nie každý výlet takúto spoluprácu uvidí. Bežnejšie sú samostatné ponory, výpady za rybami pri hladine alebo údery dlhými prsnými plutvami. Skok celého tela nad vodu je možný, no nemožno ho „objednať“ spolu s lístkom. NOAA vysvetľuje, že správanie ako skoky, údery plutvou a chvostom môže slúžiť na komunikáciu, hoci presný dôvod nie je vždy známy.

Keporkaky patria medzi najhlasnejšie veľryby. Samce vytvárajú dlhé piesne, ktoré sa v priebehu sezóny menia. Pri pozorovaní na Aljaške však lode sledujú predovšetkým ich kŕmenie, nie rozmnožovacie správanie.

Najlepšie obdobie na pozorovanie trvá približne od apríla do novembra. Miestna turistická organizácia uvádza, že lode v severnej časti Inside Passage sa vracajú bez pozorovania veľrýb iba zriedka.

Niektorí prevádzkovatelia dávajú priamo záruku pozorovania. Holland America napríklad pri vybranom výlete uvádza úspešnosť 99 percent mimo hlavnej sezóny a počas júna, júla a augusta sľubuje finančnú kompenzáciu, ak sa veľryba neobjaví. Záruka však obyčajne znamená, že uvidíte aspoň jedného jedinca; neznamená skoky, skupinový lov ani veľrybu tesne vedľa lode.

Typický program trvá tri až štyri hodiny vrátane autobusového presunu do Auke Bay. Na vode strávite približne dve hodiny. Menšie lode ponúkajú lepší výhľad a menej ľudí pri zábradlí, väčšie katamarány majú vykurovanú kabínu, toaletu a pokojnejšiu plavbu.

Výletná spoločnosť predáva pohodlie. Program si rezervujete v lodnej aplikácii, autobus čaká pri termináli a pri meškaní oficiálneho výletu loď situáciu rieši. Rovnakú plavbu však často zabezpečuje miestny prevádzkovateľ, ktorý prijíma aj priame rezervácie.

Samostatne kúpený výlet za veľrybami sa v roku 2026 ponúka približne od 150 eur na osobu. Kombinácia veľrýb a ľadovca Mendenhall začína približne na 200 eurách.

Lodné ceny sa menia podľa spoločnosti a termínu a často sa zobrazia až po prihlásení ku konkrétnej plavbe. Priame rezervácie však môžu byť o desiatky percent lacnejšie, pri rodine alebo malej skupine teda rozdiel narastie na stovky eur. Niektorí miestni predajcovia pritom ponúkajú aj garanciu včasného návratu k lodi.

Pred zaplatením porovnajte dĺžku pobytu na vode, veľkosť skupiny, dopravu z terminálu a storno podmienky. Nevyberajte iba podľa najnižšej ceny. Loď na samostatne rezervovaný výlet čakať nemusí, preto sa vracajte najmenej hodinu pred uzavretím nástupu.

Juneau má jednu peknú ulicu, vydarenú sochu veľryby a dostupný ľadovec. Dôvod, prečo by ste si túto zastávku mali zapamätať, však pláva niekoľko kilometrov od brehu. Keď sa nad hladinou objaví prvý oblak pary a po ňom chvostová plutva, aj rušné centrum pri prístave začne pôsobiť ako nepodstatná čakáreň.