Počas pretrvávajúcich obmedzení spojených s koronavírusom je najvhodnejšie navštevovať miesta, kde sa nezhromažďuje príliš veľa ľudí. V regióne pod Kriváňom prednedávnom pribudli tri nové miesta, kde na otvorenom priestranstve zažijete, aj sa dozviete niečo nové.
Pajta zo Sokoliara Tomáša
Drevenú pajtu na Grúni, ktorá voľakedy chránila ľudí pred zlým počasím, možno poznáte ako rodný dom hlavného hrdinu vo filme Sokoliar Tomáš. Pôvodný rozľahlý nízky zrub zastrešený sedlovou strechou s vysokou podlomenicou vybudovali mali priamo Malatinčania. Tí si vo filme Sokoliar Tomáš síce nezahrali, no o to viac režisér využíval v scénach miestnu krajinu. Pajta – symbol oravskej obce Malatiná sa nachádza na poľnej ceste asi hodinu chôdze medzi Malatinou a Veľkým Borovým v lokalite Grúň a na Orave je ojedinelou stavbou. Pred časom sa ju podarilo úplne obnoviť vďaka projektu cezhraničnej spolupráce. Okrem obnovy drevenej pajty sa v Malatinej podarilo vybudovať bačovskú kolibu, ktorá je vybavená bačovským riadom. Návštevník sa tak môže vrátiť do histórie a zistiť, ako to na salaši alebo v kolibe kedysi vyzeralo.
(TASR, red)
Magurský zlatý chodník
Históriu baníckej osady Magurka v Ľupčianskej doline v Nízkych Tatrách priblíži nový náučný chodník, ktorý otvoria začiatkom októbra. Tvorí ho 11 tabúľ umiestnených na 8,4 kilometra dlhom okruhu.
Vznik Magurského zlatého chodníka iniciovali a organizačne zastrešili občianske združenie Priatelia Magurky a Chata Magurka, ktorí pracujú na oživení tradícií a dejín lokality. "Som veľmi rád, že sa nám podarilo tento projekt uskutočniť. Stálo to nemálo úsilia a Magurka si zaslúži zvýšiť povedomie o svojej úžasnej histórii," povedal iniciátor projektu Miroslav Meluš.
Chodník vedie po modrej turistickej trase. Návštevníci sa budú môcť dočítať informácie o baníctve, ťažbe zlata, spracovaní antimónu, hornín aj o divokej prírode. Autorom textu je emeritný profesor Martin Chovan z Fakulty prírodných vied Univerzity Komenského v Bratislave. Chodník je začlenený do projektu Slovenská banská cesta, ktorý združuje náučné chodníky s banskou tematikou.
(TASR, red)
Inkluzívny zážitkový chodník v Pribyline
Foto: Liptovské múzeum v Ružomberku
Spoznať tatranskú prírodu umožňuje návštevníkom Múzea liptovskej dediny v Pribyline špeciálny zážitkový chodník. Novinka je určená aj pre ľudí so zníženou schopnosťou vidieť či počuť. "Prvotnou myšlienkou projektu bola úcta k prírode ako súčasti kultúrneho dedičstva nás Liptákov a Podtatrancov. V druhom rade ako miesta, ktoré umožní bez väčšieho narúšania prírody jej poznanie a zároveň bezpečný pohyb pre osoby so špeciálnymi potrebami," priblížil riaditeľ správcovského Liptovského múzea v Ružomberku Martin Krupa. Navádzacie kamene budú vytvárať po dotyku slepeckej paličky zvuk, ktorý bude navádzať po celej trase. Špeciálne 3D obrázky jednotlivých zvieracích druhov umožnia cez dotyk prstov rozpoznať jednotlivé jedince. Prostredníctvom 3D reliéfu Tatier, vysekaného v kmeni stromu, budú môcť nevidiaci spoznať veľhory Slovenska. Mobilná aplikácia umožní pre zrakovo znevýhodnených presne popisovať jednotlivé vybrané objekty múzea. Pre sluchovo znevýhodnených bude v aplikácii možnosť prepnúť si na posunkovú reč výkladu pri sprevádzaní po múzeu a poznávaní fauny a flóry Tatier.
(TASR, red)
