Ako jednoducho zvládnuť jazdu na zľadovatenej vozovke

Keď sa povie zľadovatená vozovka, predstavíme si bielu, utlačenú vrstvu snehu, na ktorej to pod kolesami poriadne šmýka, najmä vo vyjazdenej stope. Avšak ešte väčšie nebezpečenstvo spôsobuje čierny ľad. Je naoko neviditeľný, no tento ľad vznikne jednoducho zamrznutím vody na asfalte vozovky. Tá sa zdá byť naďalej len mokrá, no práve v tom je jej zradnosť. Pozor si na ľad musíte dávať predovšetkým na mostoch, nadjazdoch, ako i miestach, ktoré sú zatienené stromami, či svahmi. Práve tam, kde slnko nedosiahne, je ľad prítomný aj celodenne.

Dobrou praxou pri jazdení v zime je sledovať vozidlá okolo vás. Ak ste šofér, ľahko rozpoznáte, že ich pohyby nie sú štandardné a že vozidlá na vozovke akoby plávajú. Rovnaký pocit budete mať aj vy s volantom. Auto na jeho pohyby nereaguje okamžite, ale spomalene. Preto ak cítite tieto signály, dajte nohu z plynu, začnite brzdiť podradením a motorom a nerobte prudké pohyby. Naopak, snažte sa, ak to situácia dovoľuje, dostať auto postupne do čo najmenšej rýchlosti a pokračujte len tak rýchlo, aby ste mali plnú kontrolu nad vozidlom. Volant uchopte obomi rukami a vzdialenosti od iných áut znásobte až osemkrát. Úplne zastavte len na skutočne bezpečnom mieste. Odstaviť auto na kraji vozovky môže byť zdraviu a životu nebezpečné. Aj keby ste sa nachádzali v stúpaní, najmä ak nemáte vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies, nezastavujte. Už by ste sa na ľade nemuseli vôbec rozbehnúť.

Pri skúsení brzdenia sa vám na ľade prakticky okamžite aktivuje ABS, ktorý bráni zablokovaniu kolies a strate kontroly. Myslite pritom na to, že vozidlo idúce rýchlosťou 50 km/h, zastavíte na suchej vozovke na približne 25 metroch, no na čistom ľade až po 250 metroch. Pochopiteľne, vozovky nebývajú klziská, no aj dvojnásobná brzdná dráha je neporovnateľný rozdiel, na ktorý je treba byť pripravený. Ak máte pred sebou zákrutu, dobrzdite ešte pred vjazdom do nej. Stočenie volantu v kombinácii s brzdou sa takmer okamžite rovná šmyku.

Väčšina áut má pohon na prednú nápravu. Ak je to aj váš prípad a do šmyku sa dostanete, môžu to byť dva typy šmykov:

Pretáčavý, kedy vám zadok vozidla akoby začne predbiehať predok. Vtedy je dôležité nebrzdiť, no prudko otočiť na krátko volant do opačnej strany a mierne pridať. Tento nezvyklý manéver auto vyrovná a môžete pokračovať.

Nedotáčavý šmyk znamená, že zákruta je ostrejšia než pohyb auta v nej a hrozí vám, že z nej takpovediac „vyletíte“. V tomto prípade plyn uberte a snažte sa sledovať kolesá vozidla smerom do zákruty, nepretočte volant príliš do jej vnútornej strany.

Predbiehaniu na zľadovatenej vozovke sa vo všeobecnosti vyhýbame. Vyjdenie z hlavnej, spravidla suchej, mokrej, posolenej či posypanej stopy, znamená vždy najväčšie riziko straty kontroly nad vozidlom. Občas to však urobiť musíte – ak napríklad predbiehate odstavené auto, či chodca. Vtedy skúste pred predbehnutím stupiť na spojku a predbehnúť bez plynu, len na zotrvačnosť.

A v neposlednom rade – jazda na ľade začína v hlave. V zime si na všetko naplánujte viac času. Odpratanie auta od snehu a ľadu, pomalšia zahrievacia jazda – to všetko vám zaberie viac času a potom sa zbytočne ponáhľate na cestách, kde by ste naopak mali ísť pomalšie.