BAŠTA BRUTALIZMU: TBILISI

Darmo sme zdolali desiatky schodov, na „nebeskú lávku" sme sa nedostali. Od netradičného vyhliadkového miesta nás delili zavreté dvere. Vrátili sme sa teda späť, kde nám poradili domáci: treba použiť výťah v prvom bloku, stojí iba 20 tetri. Paneláky Nutsubidze Plato vo štvrti Saburtalo sú pozoruhodné budovy. Pripomínajú kýpte betónových sviečok v teréne, spojené lávkami – tzv. nebeskými mostami. Dodnes obývané bytovky sú obľúbenou turistickou atrakciou, a to najmä pre tých, ktorých do Tbilisi prilákal brutalizmus. Tento architektonický štýl v posledných rokoch zažíva nebývalý záujem verejnosti a rady jeho obdivovateľov sa rozrastajú. Svedčí o tom aj zvyšujúci sa počet agentúr, ktoré organizujú prehliadky mestskej brutalistickej architektúry.

Brutalizmus vznikol v 50. rokoch minulého storočia v Anglicku. Do polovice 70. rokov bol populárny po celom svete. Jeho typickým znakom je používanie neupraveného, pohľadového betónu (názov pravdpodobne pochádza z francúzskeho výrazu „béton brut" – surový betón). V 80. rokoch začala jeho popularita upadať, brutalistické sídliská sa spájali s kriminalitou, chudobou a rezignáciou mestského človeka. Tieto pocity umocňovali aj početné grafity na stenách betónových blokov. V súčasnosti si brutalizmus opäť získava prívržencov, hoci stále rozdeľuje. Kým niektorí ním pohŕdajú, iní ho vynášajú do nebies.

Zatiaľ čo odporcovia tohto architektonického štýlu vyčítajú brutalistickým budovám chlad a robustnosť, jeho prívrženci oceňujú práve surovú úprimnosť použitých materiálov, priznané konštrukcie a rozvody aj silnú sociálnu a komunitnú funkciu objektov. Faktom je, že údržba budov postavených v brutalistickom štýle je drahá, ich rekonštrukcia problémová a nákladná, búranie technicky i finančne náročné. Aj preto sú často ponechané napospas osudu, kým sa neobjaví bohatý investor alebo demolátor s niekoľkými buldozérmi. Tbilisi nie je len ukážkou brutalizmu. V jeho architektúre sa odzrkadľuje vyše 1500-ročná história mesta. Na brehoch rieky Kura sa striedajú stredoveké a neoklasicistické budovy so stavbami v štýle Beaux-Arts, secesie, stalinizmu i modernizmu. Niet však pochýb, že ak vás láka brutalizmus, do Tbilisi musíte zavítať. Zoznámte sa s ikonickými stavbami tohto architektonického štýlu.

Budovu postavili v roku 1988. Sídlo niekdajšieho archeologického múzea má neobvyklý kruhový tvar. Do hlavnej sály sa vstupuje zo zadnej časti budovy. Výber lokality nebol náhodný – ide totiž o najvýznamnejšie archeologické nálezisko v Tbilisi. Hoci múzeum pred rokmi zavreli a exponáty presunuli do národného múzea, nezvyčajný objekt na kopci stojí za návštevu. Bonusom je dychberúci výhľad na Park Digomi a prakticky na celé mesto.

Súbor budov postavili v rokoch 1974 – 1976. Komplex blokov Nutsubidze Plato s lávkami spájajúcimi paneláky sme už spomínali. Trojica budov, stojacich na svahu, si medzi fanúšikmi brutalizmu vyslúžila status ikonickej stavby. Navyše, z lávok sa otvára výhľad na celé mesto.

Budovu postavili v roku 1985. Svadobný palác či Palác obradov postavili primárne ako miesto na konanie svadieb. V skutočnosti sa využíval aj na ďalšie aktivity. Počas oficiálnej návštevy Gruzínska v roku 1987 hostil aj vtedajšiu britskú premiérku Margaret Thatcherovú, ktorá si v netradičných kulisách pozrela tanečné predstavenie. Prototyp sovietskeho kostola nového štýlu skrýva mnoho symbolov i odkazov na históriu. Zvony a hodiny v kupole zdobia znamenia zverokruhu. Zaoblený interiér je zas svojskou interpretáciou a odkazom na apsidy ortodoxných kostolov. Chátrajúcu budovu kúpil v roku 2002 gruzínsky oligarcha a využíval ju ako privátnu rezidenciu až do svojej smrti v roku 2008. V roku 2013 si palác prenajala spoločnosť organizujúca súkromné podujatia. V súčasnosti sa tu konajú svadby, charitatívne i firemné akcie.

Za jeden z najlepších príkladov brutalizmus na Slovensku sa považuje Dom umenia Piešťany – prvá mimobratislavská divadelná budova, postavená po druhej svetovej vojne. Objekt postavili v rokoch 1974 až 1979 podľa projektu architekta Ferdinanda Milučkého, ktorý dokázal do tohto architektonického štýlu začleniť aj odkazy na tradičnú ľudovú tvorbu. Každoročne v septembri sa tu koná obľúbený Filmový festival Cinematik.