Rekordy Slovenska: V dolinách (časť 1.)

Lokalita, kde zemská kôra klesla voči svojmu okoliu a voda ju vyplnila usadeninami, sa nazýva kotlinou. Ak sa v nej nahromadili nerastné suroviny, napríklad uhlie, zvykne sa označovať slovom panva. Na Slovensku máme desiatky kotlín – od Košickej cez Žiarsku či Hornonitriansku až po Žilinskú.

Najrozsiahlejšou je Juhoslovenská kotlina siahajúca približne od Rimavskej Soboty na východe po Šahy na západe. Prepadlina sa tiahne popri rieke Ipeľ a zaberá plochu približne 1000 kilometrov štvorcových. Medzi atrakcie kotliny patrí Malá drienčanská jaskyňa, kde príroda vymodelovala chodby tak súmerne, že pôsobia, akoby ich vyhĺbili ľudia. Jaskyňa sa nachádza približne pätnásť kilometrov od Rimavskej Soboty neďaleko známeho jazera Teplý vrch. Na západnej strane kotliny nájdete v areáli kúpeľov Dudince pozostatky bazénov, ktoré do travertínových vápencov vyhĺbili starí Rimania.

Mimoriadne rozsiahla je aj Podtatranská kotlina. Važecký chrbát ju delí na podcelky– Liptovskú a Popradskú kotlinu. V Liptovskej kotline sa v obci Liptovský Ján ľudia s obľubou kúpali v prírodnom termálnom bazéne. Dedina navyše zrejme drží slovenský rekord v počte kaštieľov a kúrií: majú ich tam približne dve desiatky.

V Popradskej kotline sa určite oplatí vybrať ku Gánovským travertínom, kde v minulosti našli odliatok mozgu neandertálca.

Kotliny prepájajú s ďalšími prepadlinami rieky, ktoré cez ne pretekajú, pričom popri svojom toku vytvárali za milióny rokov doliny. Najdlhšou je dolina Váhu, merajúca vyše štyristo kilometrov. Najmä pred sútokom Bieleho Váhu prameniaceho pod Kriváňom a Čierneho Váhu prúdiaceho spod Kráľovej hole sú údolia úzke s typickým tvarom písmena „V". Nižšie po prúde sa rozširujú do spomínaných kotlín.

Návštevníkov dlhodobo láka napríklad vodná nádrž na vrchu Turková (1179 m), kam prečerpávajú vodu počas prebytku elektrickej energie, aby rozkrútila turbíny v čase, keď sú energetické nároky najvyššie. Za najdlhšiu horskú dolinu sa považuje údolie Hnilca, ktorý taktiež pramení pod Kráľovou hoľou. Na takmer deväťdesiatkilometrovej púti k sútoku s Hornádom tečie Hnilec okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne aj cez Stratenský kaňon na južnej strane Slovenského raja.

K pozoruhodným patrí aj dvadsaťpäť kilometrov dlhá Ľubochnianska dolina. Pretína Národný park Veľká Fatra z juhu na sever a keďže sa údolím vinie asfaltová cesta, je lokalita hotovým rajom pre cyklistov. Nielen oni môžu naraziť na pozostatky horskej železnice, ktorú poháňala vodná elektráreň postavená v Ľubochni. Dedina má vďaka klimatickým kúpeľom jedinečnú atmosféru.