Levoča – klenot na Spiši

Mestské pamiatkové rezervácia zahŕňa množstvo kultúrnych a historických pamiatok, obklopených mestskými hradbami, ktoré zostali takmer úplne neporušené. Na obdĺžnikovom hlavnom námestí sa týči Rímskokatolícky kostol svätého Jakuba zo 14. storočia a arkádová radnica, ktorá je jedným z majstrovských diel renesančnej svetskej architektúry. Špeciálnou atrakciou mesta je klietka hanby zo 16. storočia – v minulosti slúžila na vystavenie obvineného verejnej potupe.

Hlavné námestie je obklopené viac ako 50 meštianskymi a patricijskými domami, z ktorých niektoré dodnes sú pomenované po svojich dávnych majiteľov. Patrí sem dom Thurzó, ktorého fasádu zdobia renesančné sgrafity.

S výstavbou svätyne sa začalo na začiatku 14. storočia, ale kostol so pseudobazilikálnym štýlom bol postavený počas viacerých storočí. Na konci prác v roku 1392 bola v severnej časti postavená gotická kaplnka svätého Juraja. Južná predsieň (foyer) s kaplnkou (korvínovské oratórium) bola dokončená v roku 1474 s cieľom prijať kráľa Mateja.

Svetoznámym majstrovským dielom kostola je neskorogotický hlavný oltár vyrezaný z lipového dreva – najväčší na svete z hľadiska veľkosti. Oltár, ktorý vypĺňa celý priestor svätyne, je dielom Majstra Pavla z Levoče. V strede je Panna Mária s Ježišom, napravo svätý Jakub, naľavo svätý Ján. Výroba oltára trvala 10 rokov. V dolnej časti hlavného oltára – predely – vidíme zobrazenie Poslednej večere, ktoré je najcennejšou časťou oltára. Nachádza sa tu tiež hodnotná liturgická zbierka, ako aj svetoznáme sakrálne držiaky (monštrancie), kalichy a zlaté smalty z 18. storočia, ktoré sú dielom levočského klenotníka Jána Szilassyho. Už približne 700 rokov sa konajú bohoslužby v obrovskom gotickom kostole, ktorý je jednou z najdôležitejších a najväčších sakrálnych stavieb na Slovensku.

Mariánska hora, ktorá sa týči 781 metrov nad mestom, je miestom najväčšieho pútnického stretnutia, ktoré sa koná každoročne začiatkom júla. Omše sa konajú na kopci v neogotickom kostole Panny Márie, ktorý bol postavený na začiatku 20. storočia. (Pôvodná pútnická kaplnka postavená v roku 1470 bola prestavaná na gotický kostol.) Socha Panny Márie v kostole je ústredným symbolom levočskej púte.

Po populárnom románe Móra Jókaiho, Julianna Géczy stále žije v povedomí verejnosti ako zradkyňa Levoče. Počas Rákócziho vojny za nezávislosť však sprostredkovala iba správy medzi kuruckými obrancami a dobývajúcimi cisárskymi vojskami. Mesto sa nakoniec dostalo do rúk cisárskych vojsk po riadnej kapitulácii. Julianna Géczy za jej takzvanú zradu bola popravená. Za jej portrét sa považoval obraz zobrazujúci ženskú postavu v bielych šatách, ktorý zdobil hradný múr v Levoči. Dnes je obraz vystavený v Múzeu výtvarných umení v Budapešti.