2024-05-04
Zaujímavé názvy tatranských štítov
Nie, pri pomenovaní Poľského hrebeňa si tvorcovia jeho názvu nepomýlili jeho vzdialenosť k poľskej hranici. Jeho názov vyplýva zo skutočnosti, že ním v minulosti prechádzali poľskí pašeráci. Tým sa ním údajne darilo aj prehnať dobytok z Poľska do Uhorska.Soliskový hrebeň, oddeľujúci Furkotskú od Mlynickej doliny pomenúva nižšie položené miesta pod ním, kde mali pastieri soliská pre svoje stáda.
Rysy nepomenovali podľa zvieraťa ale podľa ich tvaru. Pri pohľade z poľského Czarneho Stawu sa nám naskytne pohľad žľabmi „porysovaného“ úbočia tohto štítu. Kriváň je symbolom Slovenska a jeho názov je odvodený od jeho charakteristického tvaru - "krivý". V minulosti bol Kriváň spojený so slovanskou mytológiou a považoval sa za posvätnú horu. Podľa tvaru dostali názvy (okrem množstva iných) aj Ostrý štít, Tupá či Končistá. Okrúhle pleso či Dlhé pleso (Veľká Studená dolina) pomenúvajú svoje tvary rovnakým princípom.
Tatranské názvy od poľovníkov a hľadačov pokladov v sebe nesú poetický a mytologický nádych a dokážu nadchnúť obrazotvornosť. Do Mengusovskej doliny zrejme najčastejšie chodili hľadači pokladov. Sú to spomienky na stredoveké legendy, podľa ktorých tatranské poklady strážili mytologické bytosti. Žabie plesá, kde žaby strážili poklady, Dračí hrebeň, Dračie hlavy, Dračie plesá, Satan či Pekelník. V Tatrách nájdete aj mníchov, anjelov, či mlynára alebo mlynárku.Kačacie pleso v Kačacej doline. Povesť, ktorá dala jazeru názov, rozpráva o kačici, ktorá na jeho brehu každý rok na Jána znáša zlaté vajcia. Názov majú na svedomí zrejme už spomínaní hľadači pokladov.
Veľká časť tatranských lokalít sa volá podľa farby. Azda najbizarnejšie v tomto prípade vyznieva názov Veľkého Bieleho plesa - podľa Kežmarskej Bielej vody, ktorá v perejách síce vytvára bielu penu, avšak samotné pleso má na dne množstvo bahna a je - čierne. Šedá lávka (v Soliskovom hrebeni) získala svoj názov podľa zdanlivo šedivejšiemu sfarbeniu skál v porovnaní so zvyšnou časťou hrebeňa. Žltá stena Malej Studenej doliny zas bola pomenovaná podľa farby lišajníkov.
Pri doline Nefcerka ide o názov po správcovi tejto lokality Jakubovi Nefzerovi, alebo jeho nástupcovi Wolfgangovi.
Patria je z nárečového slova patrec, pozerať. Patria je ľahko dostupná vyhliadka, skadiaľ sa dalo pekne patrec.
Kto bol alebo čo bol Furkot? Za pomenovanie môže Furkotský potok, ktorý frkotal, žblnkotal. Evidujeme ale aj nepotvrdenú teóriu o keltskom pôvode slova. Furkotská dolina má tak možno skutočne menej mystický pôvod, ako si myslíme.
Vrch Zlobivá chceli jazykovedci premenovať na Hnevlivú, našťastie k tomu nedošlo. Žloby totiž znamenajú po goralsky žľaby a s hnevom nemajú nič spoločné, nešlo teda o žiadny čechizmus.
Je Kôprová dolina pomenovaná po kôprovníčku bezobalovom, alebo po ťažbe medi (po nemecky kupfer)? Hincovo pleso je Hincovým podľa slova Hinzen, teda po starom baník, alebo ide o meno konkrétneho pastiera? To nevieme a je možné, že pri niektorých názvoch sa ani nedozvieme.
Na záver: Všimli ste si, že záujem o názvy miest, ktoré v Tatrách navštevujeme, dáva takýmto hlbším preskúmaním našim túram ďalší rozmer?
Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:
Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.