Schladenie v podzemnom klenote východu: Opálové bane, ktoré predbehli Austráliu

V absolútnej tme pod povrchom Slanských vrchov leží tridsať kilometrov banských chodieb vytesaných do tvrdej skaly. Kým svet neobjavil obrovské ložiská v Mexiku a Austrálii, európski panovníci nosili šperky pochádzajúce výhradne z osady Dubník. Odložíte mobil bez signálu, nasadíte si žltú prilbu a okamžite pocítite osviežujúci prievan ťahajúci z hlbín zeme. 

Cesta za drahým opálom nevyžaduje horolezecký výcvik, no preverí vašu orientáciu v priestore. Kráčate úzkymi štôlňami osvetlenými len kužeľom svetla z čelovky, zatiaľ čo vám pod nohami vŕzga banská drvina. Vzduch vonia vlhkým kameňom a starým drevom. Steny chodieb občas odhalia jemné odlesky farieb. Presne takto ručne, s použitím sekáčov a čierneho prachu, dolovali baníci kamene už na konci 16. storočia.

Slovenský opál vyniká dokonalou hrou farieb, takzvanou opalescenciou. Modré, zelené a červené záblesky zachytili do zlata klenotníci vo Viedni aj v Paríži. Najväčší kus s hmotnosťou takmer šesťsto gramov objavili v koryte potoka a dnes leží v prírodovednom múzeu vo Viedni. Ťažba na východnom Slovensku definitívne utíchla v roku 1922 pre silnú austrálsku konkurenciu. Vy sa však môžete prejsť chodbami Jozef a Viliam, kde zastal čas.

• Teplota v podzemí neprekročí šesť stupňov Celzia ani počas augustových horúčav. Zoberte si zimnú bundu a pevnú trekovú obuv do blata.
• Klasický turistický okruh meria necelý kilometer a trvá hodinu, zvládnete ho aj s deťmi od šiestich rokov.
• Pre klaustrofobikov bane ponúkajú hľadanie opálov na povrchových haldách. Dostanete sitko, motyku a môžete si nechať všetko, čo v sutine nájdete.