Skvosty secesnej architektúry na Slovensku

Jedným z najkrajších a najčistejších diel uhorskej secesnej architektúry je bratislavský kostol svätej Alžbety – ľudovo Modrý kostolík – ktorý bol odovzdaný k používaniu v roku 1913. Svetoznámy majster budapeštianskej školy secesnej architektúry Ödön Lechner považoval tento kostol za skvost svojho životného diela. Jeho jediným cieľom bolo vytvoriť niečo dokonalé – pričom sa nestaral ani o termíny, ani o peniaze.

Kostol s bielymi a azúrovými odtieňmi je zvonka zdobený ľudovými motívmi a orientálnymi mozaikami. Strešná konštrukcia je pokrytá dlaždicami s modrou glazúrou, ktoré boli vyrobené v porcelánovej manufaktúre Zsolnay v Pécsi. Na vycifrovanú, pôvabnú vežu bol umiestnený dvojkríž. V interiéri modrý strop je zdobený vzorom s ružami, a na tiež modrých radoch lavíc nájdeme štylizované motívy tulipánov a vtákov.

Budovu gymnázia vyzdobenú ornamentálnymi prvkami, na Grösslingovej ulici pri Modrom kostole tiež navrhol už spomínaný Ödön Lechner. Medzi pozoruhodné secesné pamätihodnosti Bratislavy patrí aj bývalé sídlo Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí.

Neologická synagóga v Lučenci je zaujímavým príkladom secesnej cirkevnej architektúry. Budova so štvorcovým podlažím, ktorú navrhol Leopold Baumhorn, sa vyznačuje veľkolepými dekoráciami v orientálnom štýle. Synagógu otvorila židovská náboženská obec v roku 1925 – budova bola s kapacitou 1042 miest najväčšou židovskou svätyňou na Slovensku.

Dominantným prvkom synagógy je monumentálna kupola, ktorá sa stáva mystickou prenikajúcim svetlom cez vitráže (farebné sklenené okná). Zaujímavosťou synagógy v Lučenci je, že je jednou zo štyroch synagóg rovnakého vzhľadu na svete – ďalšie tri sa nachádzajú v Tel Avive, Amsterdame a Bruseli. Budova je v súčasnosti multifunkčným kultúrnym centrom s pravidelnými výstavami, koncertmi a spoločenskými podujatiami.