2023-09-18
Zaujímavé slovenské kultúrne tradície pod ochranou UNESCO
Na prehratie tohto videa musíte akceptovať súbory cookie!
Trúfli by ste si tipnúť, ktorý slovenský prvok bol do živého zoznamu UNESCO zapísaný ako prvý?
Písal sa rok 2005 a bola ním fujara - „kráľovná medzi ľudovými nástrojmi“ – ako sa jej zvykne hovoriť. Tento dychový hudobný nástroj s hlbokým zvukom baladicky rozpovedá smutné i veselé príbehy ľudskej duše, a opíše jej radosti i žiale. Tromi slovami: človekom vdýchnutá poézia.
Malý „funfact“: O jej význame svedčí i fakt, že našimi fujarami boli v minulosti obdarúvaní najvyšší predstavitelia rôznych štátov.
Na prehratie tohto videa musíte akceptovať súbory cookie!
O pár rokov neskôr sa podobné ocenenie dostalo Terchovskej muzike. Tá sa vyznačuje väčšinou 3-4 členným sláčikovým obsadením s malou dvojstrunovou basou v spojení s výrazným viachlasným spevom všetkých muzikantov. Pôvodne úzko súvisela s tancom, preto je temperamentná, rezká v kombinácii s pomalšími spevnými pasážami.
Keďže sa tento ľudový prejav už celé generácie šíri ústnym podaním, presný čas jeho vzniku nepoznáme. Práve preto zapísanie Terchovskej muziky do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva je poctou všetkým generáciám hudobníkov z Terchovej a jej okolia, ktorí s láskou zachovávali poklady predkov a odovzdávali ich ďalším generáciám.
Možno si to ani neuvedomujeme, ale Terchovská muzika znie vo vystúpeniach a festivaloch na Slovensku aj v zahraničí a je známa aj z dokumentárnych či televíznych filmov. Na filmovom plátne sa objavila už v roku 1936 vo filme Jánošík od režiséra Martina Friča.
V roku 2017 bol do Zoznamu pridaný Horehronský viachlasný spev, ktorý je typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tento prejav patrí k najvýraznejším a najtrvácnejším tradíciám regiónu Horehronia. Tradícia tohto typu spevu je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo osídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní, ktorá je horehronským viachlasným spevom interpretovaná je známa a obľúbená pieseň Na Kráľovej holi.
