Na vlnách riek

Až 96 percent vody odvádza z nášho územia práve Dunaj ústiaci do Čierneho mora. Na sever do tokov smerujúcich k Baltiku tečú len rieky Dunajec a Poprad. Dunajec sa rodí na severnej strane Tatier v okolí Zakopaného, obteká hory s dvojtisícovými končiarmi a pri Spišskej Starej Vsi prichádza k nášmu územiu. Nasledujúcich 17 kilometrov tvorí rieka hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a ponúka aj vyhľadávanú atrakciu – splav na pltiach. Začína sa pri Červenom Kláštore a končí po desiatich kilometroch pri Lesnici. Vodná hladina dosahovala v marci 2021 pri Červenom Kláštore necelého pol metra, no rieku oddávna využívali na splav dreva a v 19. storočí ju začali na poľskej strane využívať aj ako atrakciu pre kúpeľných hostí z neďalekej Szczawnice.

Splavuje sa aj Poprad, ktorý dosahoval počas tohtoročnej jari pri Starej Ľubovni zhruba 80 centimetrov. Zážitok s najväčšou dávkou adrenalínu ponúka ďalšia podtatranská rieka – Belá. Na povrch sa dostáva len pár kilometrov od prameňa Popradu, no jej vody plynú cez Váh a Dunaj do Čierneho mora. Belá sa považuje za našu jedinú splavnú horskú rieku a dostatok vody máva len v jarnom období v čase topiaceho sa snehu.

Plavbe po Dunajci dodáva výnimočnosť skalnaté údolie, ktorým sa rieka kľukatí. Do údolia pripomínajúceho kaňon sa vnára aj Orava, merajúca 60 kilometrov. Záverečných zhruba päť kilometrov si rieka razí cestu pomedzi horstvá centrálnej časti Malej Fatry a jej vysunutou baštou – Šípom (1170 m). Oravu môžete za dva dni splaviť takmer celú, no najatraktívnejšia je jej záverečná časť. Tok sa zrýchli, v koryte pribudnú pereje, no splav pritom zvyčajne ostáva bezpečným aj pre netrénovaných vodákov.

Pri Kraľovanoch sa Orava, dosahujúca zhruba metrovú hĺbku, vlieva do Váhu, ktorý taktiež pokračuje úzkym a hlbokým údolím. Rieka sa dostáva do zovretia skalných výbežkov Malej a Veľkej Fatry a vytvára zhruba dvojkilometrový Kraľoviansky meander v tvare písmena S. Podobným spôsobom Váh pretína horstvo aj o 30 kilometrov nižšie po prúde pred legendárnym Strečnom.

Najvychýrenejším kaňonovitým riečnym úsekom u nás je Prielom Hornádu v severnej časti Slovenského raja. Meria približne 16 kilometrov a vedie ním unikátna turistická trasa, miestami vysekaná do kolmých brál. Rieka sa vinie aj popod Tomášovský výhľad (667), z ktorého budete mať kaňon ako na dlani.

Hornád prekonáva od prameňa k ústiu 286 kilometrov, z toho na slovenské územie pripadá 193 kilometrov. Vo väčšej dĺžke pretekajú Slovenskom len Ipeľ (233 km), Hron (298 km) a Váh (403 km). Hron pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách, Ipeľ zhruba 50 kilometrov južnejšie vo Veporských vrchoch. Tečú stovky kilometrov a pred sútokom s Dunajom pri Štúrove sa takmer stretávajú. Oddeľuje ich len zhruba osem kilometrov široký masív pohoria Burda. Región si najlepšie užijete na bicykli, po troche hľadania nájdete aj miesta na kúpanie. Pri Ipli treba počítať s vysokými bahnitými brehmi, Hron vymodeloval aj širšie štrkovo-pieskové pláže.

Miesta na kúpanie nechýbajú ani pri Váhu – od Liptovského Hrádku po ústie pri Komárne nájdete mnoho malebných miest. Váh je nielen najdlhšou, ale aj najspútanejšou riekou. Prehradili ho viac než dvadsiatkou priehrad, najväčšími sú Liptovská Mara (objem 360 miliónov m3) a Kráľová (52 miliónov m3) medzi Sereďou a Šaľou. V ústí do Dunaja dosahuje prietok Váhu v priemere 196 metrov kubických za sekundu.

Váh silou prietoku prekonáva Moravu (120 m3/s), no zaostáva za Tisou – prietok na slovenskom úseku je približne 380 m3/s. Tá je spolu s Dunajom – prietok v Bratislave približne 2000 m3/s – na naše pomery veľtokom. Hoci Morava a Tisa tečú na úplne opačných koncoch krajiny, môžete si v nich dopriať podobný zážitok. V oboch riekach nájdete úseky s piesčitým dnom. V Morave sa môžete okúpať napríklad pri obci Gajary, najkrajší úsek Tisy s vyhľadávanou pieskovou plážou sa ukrýva pri obci Malé Trakany. Z pláže je to už len na skok k bodu, kde sa stretávajú slovenské, ukrajinské a maďarské hranice. Ak sa k nemu chcete vybrať, je lepšie sa ohlásiť policajnej hliadke. Celé územie tvorí hranicu Schengenského priestoru, a preto ho dôsledne monitorujú.

Práve možnosť odviezť sa bicyklom do rakúskeho Hainburgu či vyraziť na výlet do maďarského Győru neodmysliteľne patrili k atmosfére života pozdĺž večne plynúceho Dunaja.

• 4 zachované vodné mlyny na malom Dunaji
• 180 počet vodných tokov považovaných za rieky
• 265 dĺžka sumca v centimetroch, ktorý je rekordným úlovkom v slovenských tokoch
• 1954 rok, keď dokončili oravskú priehradu, ktorá zastavila povodne na Orave