Vianoce v januári

V predvianočnom období pravoslávni veriaci držia pôst. Je tradíciou rozsypať slamu v kuchyni a okolo prestretého stola, aby sa pamätalo, že aj Ježiš sa narodil v slame. Pred štedrou večerou sa umývajú v rieke alebo potoku – ak nie je v blízkosti, tak v snehu alebo v studenej vode. Na Balkáne je tiež zvykom, že kňazi hádžu kríže do riek a jazier, a veriaci sa ponoria do ľadovo studenej vody, aby ich vyhľadali. Po návrate domov sa modlia po cirkevnoslovansky. Tento jazyk je relikviou slovanského nárečia, ktorým sa kedysi hovorilo okolo Solúna a je liturgickým jazykom pravoslávnej cirkvi. Potom gazdiná nakreslí kríž s medom na čelo všetkým, ktorí sedia okolo slávnostne prestretého stola.

Štedrý večer (Svjatyj večur) prebieha ešte stále v duchu pôstu, to znamená, že nejedia mäso a nepijú alkoholické nápoje, konzumujú len zákusky, polievku, nejaké kyslé a prípadne ryby. Na Slovensku žijú pravoslávni veriaci väčšinou iba v niekoľkých východných okresoch. U nich zo štedrovečerného stola nesmie chýbať hubová kapustová polievka, pirohy plnené zemiakmi alebo cviklou a makové bobaľky. Menu na Štedrý večer zvyčajne pozostáva z 12 rôznych chodov, ktoré symbolizujú 12 apoštolov – v iných interpretáciách 12 mesiacov. Ak niektorý člen rodiny nie je prítomný, prestierajú aj pre neho.

Po večeri sa rodina a hostia zhromaždia okolo vianočného stromčeka a tradične sa navzájom pozdravujú „Christos raždajetsja! – Kristus sa narodil!". Na to odpovedajú „Slavite jeho! – Oslavujte ho!". Potom všetci idú do kostola na slávnostnú bohoslužbu. Prvý sviatok vianočný – 7. januára – slávia pravoslávni veriaci presvätú Bohorodičku, Máriu. V tých časoch sa už pôst viac nekoná, preto sa na slávnostný stôl podáva najčastejšie pečená hus alebo pečené prasiatko.

Zaujímavosťou je, že v pravoslávnych krajinách sa so starým rokom lúči dvakrát a nový rok je vítaný tiež dvakrát. Najprv sa silvestrovské zábavy konajú podľa gregoriánskeho (civilného), a druhýkrát podľa juliánskeho (cirkevného) kalendára.