Vyradia Vlkolínec zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Vyradia Vlkolínec zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO?
Vlkolínec, Slovensko
Foto: Lukas Belak, Shutterstock

2026-02-05

  • Drive
  • Slovensko
  • Vyradia Vlkolínec zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO?

Vyradia Vlkolínec zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO?

Na prvý pohľad pôsobí zaradenie malej horskej dediny do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako veľké víťazstvo – zdá sa, že jej budúcnosť je tým navždy zabezpečená. V prípade Vlkolínca sa však prestížny titul časom premenil na bremeno. Obec s len 14 trvalo žijúcimi obyvateľmi dnes ročne navštívi približne 100 000 turistov, a miestni čoraz častejšie pociťujú, že ich domovy sa zmenili na živý skanzen.

Vlkolínec leží na severe Slovenska, priamo v srdci Národného parku Veľká Fatra. Táto malebná horská dedinka bola prvýkrát spomenutá v písomných prameňoch už v roku 1376. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že si dodnes zachovala svoj pôvodný ráz – bez moderných novostavieb či výrazných zásahov do tradičnej architektúry. Ulice sú lemované typickými drevenicami postavenými na úzkych pozemkoch, aké inde na Slovensku už takmer nenájdeme.

Celkovo sa tu zachovalo 45 historických obytných budov, vrátane maštalí a stodôl. Jedna z dvoch hlavných ciest vedie k rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Druhá cesta stúpa strmým svahom smerom k úpätiu vrchu Sidorovo. Práve vďaka tejto výnimočne zachovanej architektúre a autentickému prostrediu bol Vlkolínec v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Image
Vlkolínec, Slovensko
Foto: canadastock / Shutterstock
Návštevníci sa najčastejšie zhromažďujú na dvoch ikonických miestach, kde si radi robia fotografie – pri dvojposchodovej drevenej zvonici z roku 1770 a pri tradičnej drevenej studni z 60. rokov 19. storočia.

Podľa jedného z miestnych obyvateľov však najväčší problém nespočíva v počte turistov, ale v prísnych nariadeniach. Hoci Vlkolínec oficiálne nie je skanzenom, Anton Sabucha tvrdí, že opatrenia zavedené po zápise do zoznamu UNESCO výrazne obmedzili bežný život.

Nové stavby sú zakázané, renovácie starších domov sú administratívne a technicky náročné a úplne zakázaná je aj poľnohospodárska činnosť či chov hospodárskych zvierat.

Paradoxne sa tak obmedzenia týkajú dediny, ktorú kedysi založili drevorubači, pastieri a roľníci. Niet divu, že takéto radikálne zmeny si časom vybrali svoju daň – najmä na počte trvalo žijúcich obyvateľov.

Situáciu zhoršuje aj správanie niektorých turistov. Napriek výslovnému zákazu fotografovania často narúšajú súkromie domácich, vstupujú do záhrad a správajú sa, akoby dedina nebola obývaná.

Image
Vlkolínec, Slovensko
Foto: zedspider, Shutterstock

Ak by bol Vlkolínec vyradený zo zoznamu UNESCO, žili by sme oveľa lepšie,

 – uviedol Sabucha pre časopis Travel Tomorrow.

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !